Uz som tu raz o tom pisala, mam taky problem, ze sa neznasam kvoli svojej jazve z popaleniny, mam ju uz 10 rokov ale v poslednej dobe to pocitujem este intenzivnejsie, niekedy ma normalne ovplyvnuje v mojich rozhodnutiach...ako napr. ked ma nejaky chalan chcel a pacila som sa mu, moja hlava povedala stop ze to nemoze byt pravda, lebo ja mam tu hnusnu jazvu...ja sa tym nicim a vazne sa nemam kvoli tomu rada, mne to uplne zmenilo zivot a zmyslanie a postoj k samej sebe...na to sa mi potom nabaluju dalsie problemy, z depiek sa uz liecim, ale ako mam vyriesit tento problem s tou jazvou...stratila som sa sama v sebe a vazne volam o pomoc, lebo to zacinam pocitovat vo vsetkom...mam pocit ze ten uraz mi ovplyvnil cely zivot alebo skor ja som si ho nechala ovplyvnit tym zmyslanim...stale si opakujem keby som sa nebola popalila nebolo by to to a to...a ide mi z toho sibnut, zacarovany kruh...a toto musi skoncit, inak sa naozaj scvoknem alebo si nieco urobim...co mam teda robit, ako sa mam zacat znasat aj s tou jazvou...ako si mam zacat verit, dovtedy som nemala problem, teraz si uz pomaly v nicom neverim:( som z toho velmi smutna a znicena
-----------------------
Popáleniny www.zdravie.sk
Mám psychické problémy kvôli jazve z popáleniny
o tom mi radsej nic nehovor..lubim ho, ale niekedy sú to stavy ako v 100 ročnom manzelstve, hadky, stereotyp...parkrat uz mal byt koniec, ale myslim, ze sama by som asi umrela..aj tak si myslim, ze by ma uz dávno opustil, po jednom mojom "prešlape", asi sa bál, ze si siahnem na zivot a potom sa zas vsetko nejako utriaslo..ja neviem
ja mavam presne take iste pocity a myslienky, casto rozmyslam nad tym na co tu mam vlastne byt, nieco tvorit, ked aj tak raz zomriem, niekedy sa tu len trapim, naco je to dobre...
a vo vztahu som aj ja porobila kopec hluposti a byt nim bolo by mi z toho zle:(
ja pocitujem také prázdno, mam prakticky vsetko a nic..často myslim na smrť a čo je potom..a tak
nie je to protichodne, je to moc zlozite skor...mal tazky zivot a nasi maju dobre srdiecko, je ako ich syn, vzdy ho budu mat radi, aj ked...ako pisem moc zlozite:(...
ano ja ho lubim, ale neveim ci to vydrzi, mozno novy vztah by ma posunul dalej:(
no to je dost protichodne, ked ho majú radi a nemyslia si ze je to ten pravy..asi ho len akceptuju. Ale dôlezité je, ze ho máš rada Ty. a čo je vlastne ten pravý?:)aj vo vztahu som urobila jednu príšernú hlúpost..keby to on spravil mne, tak okamzite koniec..:(
ano musime sa s niektorymi vecami naucit zit a brat ich take ake su, lebo ich nezmenime, zmenme k lepsiemu to co mozme a to co sa neda, na to "zabudnime"
ja mavam podobne pocity ako ty, chyba mi zmysel zivota, nieco mi velmi chyba, neveim co to je...
s istými vecami sa nevysporiadam nikdy, len som sa s tým naučila ziť:(
no to poznam, nasi mojho maju radi, len si myslia ze nie je ten pravy a z 90% som ochorola kvoli nemu a jeho rodine
