Mam 20rocnu dceru ktora velmi malo je.vysoka je asi 172cm a vazi asi 52-53kg.Ked aj je,tak moc nevladze zjest.ma za sebou maturitu a je nezamestnana.Nic ju nebavi,nevladze.Je psychicky labilna.Mam druha s ktorym si nerozumie.Pritom viem,ze ju ma rad.Ale je to tak ci tak pre nu cudzi clovek.Ku psychiatricke ju nedostanem.Bojim sa co bude dalej.Chcela by ist do cudziny s kamaratkou.Je moc nesamostatna,musi ju niekto drzat a dirigovat.Pani doktorka povedela ze ma nabeh na anorexiu.Treba to podchytit co najskor.Som z Martina.Kto by mi mohol a vedel poradit.Dakujem.
Kto by mi vedel poradit s dcerou.
vizi
myslim si ze si musis vybrat bud druh alebo dcera, kto ti je prednejsi?? stoji ti druh za to aby ti dcera napriklad na anorexiu umrela??
Caute, len som nakukla z roboty, Ivka mne to skor tak pripada, ze Identity sa priklana tak ako mu vyhovuje.. Ked tu vsetci do mna skakali vcera tak bol na ich strane, vraj sa ma ukludnit a dnes zrazu uz suhlasi s vecami, ktore som pisala.. Ale ako hovori, po boji je kazdy general..
inak,potesil si ma ze si zmenil svoj nazor aj myis.nepoznam ju osobne ale viem ze bola pravom vytocena pretoze aj ked som si ja citala niektore prispevky sa mi rozum zastavoval.tito dospely si myslia ze mi nemame dospelacke zmyslanie ako oni a preto nic nechapeme,to pochopite ked budete starsi a mat svoje deti a bla bla.ale v dnesnej dobe to tak neni.aj male dvojrocne dieta je sikovnejsie ako skuseny trepnem 30 rocny clovek.
hm,asi tak.uvidim neskor.vies to ale nezavisi odo mna ani od nej.bo najvacsie peklo medzi nami robi jej druh,len ona to bohuzial stale nevidi.preto to dopadlo ako to dopadlo.ako som pisala o tej dovolenke.bola som schopna po vsetkych urazkach od neho odpustit mu.povedala som si:tak teda zijeme v jednej domacnosti nebudeme sa obchadzat ako duchovia.aspon som mu odpovedala uz ked som sama nezacala konverzaciu s nim.ale po tej maminej dovolnke som neverila ze dokazem za 10dni znenavidiet cloveka uplne z celeho srdca a duse.da sa to.teraz ho uz nepoznam.a pokial si mama nevsimne urcite veci ktore sa tu deju medzi nim a mnou tak to bude takto navzdy.lebo prave kvoli nemu sa nikdy nebudem vracat domov rada.a tak to aj ostane.
ivka: mas pravdu. asi by bolo lepsie keby sa situacia trochu ukludnila. ved ak sa chystas prec za nejaky mesiac, tak to je este dost casu na to. uvidis ako sa to este vyvinie.
identity-teraz na to asi neni vhodna chvila,nedokazem to po tom vsetkom co sa teraz stalo.neviem.nechcem byt dolezita slecna-pipka.ale proste teraz nemozem,neda sa to.neviem sa jej pozret do oci
mamca:ano, ja ti rozumiem. ono po boji, je kazdy general. :)) fakt s niecim co pisala myis suhlasim, nie so vsetkym, to nie, ale s niecim ano. ale mohlo to cele prebiehat kludnejsie, co je samozrejme aj moja chyba. a stale tvrdim, ze su podla mna chyby aj u vizi (ivkina mama). nakoniec, takzo sa hodnoti nieco, coho niesme sucastou. nevieme ako to u nich prebieha. to tu tiez uz niekto pisal (lianka?). povodne som chcel byt neutralny, co sa mi zrejme nepodarilo.
ivka: chapem. ale neslo by to ani s velkym sebazaprenim? mozno by nebolo dobre sa hned rozpravat o tychto veciach. co tak si pripomenut casy, ked to este medzi vami fungovalo.
identity-ani neviem ci by som bola este schopna niekam ju zavolat alebo byt od nej pozvana.ked som to skusala nevychadzalo to a teraz nemam chut ani naladu sa s nou o tychto veciach zhovarat a celkovo o niecom,vies?tak o to tu ide
Identity,ako sám vidíš,napriek určitej názorovej zhode tvoj "rozhovor" s Myis skončil hádkou...Niekedy je najlepšie riešenie nechať veciam trochu času. Mne sa v napríklad v príspevkoch Ivany-mamy nepozdáva,že po akomkoľvek pripustení chyby hneď nasleduje nejaké ale... Sama som mama a ak ma moja dcéra na niečo upozorní,snažím sa pochopiť,zvážiť a hľadáme spoločné riešenie.Netvrdím,že je to 100%,samozrejme,no keď sa chce... Asi by som nezašla ďaleko vysvetlením "možno máš pravdu,ALE...vlastne ju mám ja,lebo..." A čo sa týka ťažkého detstva,hmmm... Téma na dlhší rozhovor,ja len podotknem-kto by nastavoval tvár na zauchá či nechal si nadávať z dôvodu,že agresor mal ťažké detstvo?
ivka: hmm, tak to hej. a neskusila by si to predsa len este raz? skus jej dat sancu. dajte si sancu navzajom.
ja som nemal ani tak problem s nazormi myis, ale so sposobom prezentacie. musim uznat, ze v niecom s nou aj suhlasim. aj ked to mozno znie divne z mojej strany. bohuzial to nakoniec skoncilo hadkou.