Introvert

Caute. Tom, ked citam Tvoje prispevky, tak ako keby som sa pozeral do zrkadla. Kazda jedna veta na mna temer presne sedi. Odmalicka som tiez velmi uzavrety, som sice uz v tretom rocniku na VS, no ked sa pozriem spat na svoj zivot tak som nikdy nemal ani jedneho skutocneho kamarata. Iste boli ludia, ktory trochu poznali mna a ja ich, no skutocne kamaratstvo to nikdy nebolo. Moj jediny kamarat je moj brat a ten odisiel studovat do Prahy, takze... Viem ,ze sa uz nikdy nezmenim. Ludia su pre mna prilis komplikovany a nadviazat kontakt je pre mna velmi tazke. Stale sa sam seba pytam, preco by sa ten/ta dotycny mal so mnou zaoberat. Proste ked vidim ostatnych ludi a seba tak si myslim, ze nema vyznam pre niekoho ineho sa mnou zaoberat. Ak sa aj najde niekto, tak mam casto pocit, ze sa mi venuje len zo slusnoti. Ja som casto rad sam, no to casto inym nevyhovuje. Clovek je tvor spolocensky, potrebuje ostatnych. No ja sa v spolocnosti nejako neviem najst, mozno som len introvert a mozno to co sa po anglicky velmi presne "social reject". A pritom mi vela ludi hovori aky som mily, slusny, dospeli si ma oblubia, no ja nechapem preco. Ved na mne nic nie je, ako by som ani neexistoval. No proste cele je to tak zlozite. Jednoducho ja a ludia, to nemoze fungovat. Pre samotarov aj tych spolocenskych a otvorenych ludi jeden odkaz na knihu, ktora moze pomoct. Podla mna sa oplati precitat ju:
www.badongo.com

Caute. Tom, ked citam Tvoje prispevky, tak ako keby som sa pozeral do zrkadla. Kazda jedna veta na mna temer presne sedi. Odmalicka som tiez velmi uzavrety, som sice uz v tretom rocniku na VS, no ked sa pozriem spat na svoj zivot tak som nikdy nemal ani jedneho skutocneho kamarata. Iste boli ludia, ktory trochu poznali mna a ja ich, no skutocne kamaratstvo to nikdy nebolo. Moj jediny kamarat je moj brat a ten odisiel studovat do Prahy, takze... Viem ,ze sa uz nikdy nezmenim. Ludia su pre mna prilis komplikovany a nadviazat kontakt je pre mna velmi tazke. Stale sa sam seba pytam, preco by sa ten/ta dotycny mal so mnou zaoberat. Proste ked vidim ostatnych ludi a seba tak si myslim, ze nema vyznam pre niekoho ineho sa mnou zaoberat. Ak sa aj najde niekto, tak mam casto pocit, ze sa mi venuje len zo slusnoti. Ja som casto rad sam, no to casto inym nevyhovuje. Clovek je tvor spolocensky, potrebuje ostatnych. No ja sa v spolocnosti nejako neviem najst, mozno som len introvert a mozno to co sa po anglicky velmi presne "social reject". A pritom mi vela ludi hovori aky som mily, slusny, dospeli si ma oblubia, no ja nechapem preco. Ved na mne nic nie je, ako by som ani neexistoval. No proste cele je to tak zlozite. Jednoducho ja a ludia, to nemoze fungovat. Pre samotarov aj tych spolocenskych a otvorenych ludi jeden odkaz na knihu, ktora moze pomoct. Podla mna sa oplati precitat ju:
www.badongo.com

chlapci aj tak sa nechapeme...introvertnost je povahova crta s ktorou sa clovek uz rodi!

vy opisujete cosi uplne ine-ja som napr. introvert,som komunikativna-ale nie s kazdym,nemam problem nadviazat znamost..ale som introvert-spolocnost velkeho mnozstva ludi mi nevyhovuje,priatelov mam,aj lasky som mala,ja som sa takato narodila a takto mi to vyhovuje! samota,par ale skvelych priatelov!
nepotrebujem byt stredobod pozornosti!
Mam svoj vlastny vnutorny bohaty svet, dokazem sa s ludmi porozpravat ale o niecom,nie o nicom..

to co opisujete vy,je nieco ine..
vam tento stav nevyhovuje,dostali ste sa do neho lebo neviete zapadnut do spolocnosti,nedostatok sebadovery,neschopnost komunikacie ako takej..
tym chudacikom som nechcela nikoho urazit..
je rozdiel ci sa clovek uzavrie sam do seba na zaklade psych.problemov-najdenie si miesta v zivote,v spolocnosti atd.
to je trosku cosi ine..
introvertnost neni psych.choroba,nie su to ludia divni,introvertnost je povahova crta...su ludia tichsi a su ludia hlucnejsi-ktori radi na seba putaju pozornost-vsimnite si male deti,introvertnost a extrovertnost sa totizto dobre ukazuje prave v tomto veku a dokazuje to,ze clovek sa taky rodi..nestava sa nim na zaklade,zivotnych traum,psych.problemov atd.

pre tom:Ja si nemyslim,ze som nanic len preto,ze nezapadnem do spolocnosti,aj ked mi to velmi skomplikovalo zivot,par pokusov o nadviazanie znamosti skoncilo neuspesne,a tak som sam.Ale zaroven si uvedomujem svoje silne stranky,ktore mas urcite aj ty.Jednou z nich je aj schopnost empatie,vypocut si problemy druhych a vediet im poradit,ak to potrebuju.
ALe chapem ta,pretoze ja som to prezival tiez,chciet sa zaclenit do veselej spolocnosti,vediet zaujat zenu svojim vtipom a rozpravanim,chodit s partiou na spolocne vylety,akcie.Zial,nic z toho sa nenaplnilo.Ano,je pravda,ze ludia vecsinou chcu spolocnost spolocenskych,veselych ludi,to som rokmi po mnohych sklamaniach pochopil,ale introverzia nie je choroba,to sa neda liecit a ani zmenit.
Ked som raz chodieval k psychologovi a povedal mu o tychto svojich problemoch,zmohol sa len na to,ze mi povedal:Ano,pretoze ste introvert.Vychodisko???Zrejme ziadne.

samotar: mam dost podobny problem. proste v spolocnosti nemam sancu. a tiez niekto na teba keca dlhu dobu, aj uplne nezmysly potom niečo povies ty a skoncil si, nezaujima ho to, jako by si mi to bral z jazyka .)

SHAKTI: no zase musim uznat ze mas pravdu, som chudacik ktory asi nevie zapadnut do spolocnosti, to ze si neverim je pravda, a mam pocit ze to ma vela spolocneho aj s tou introvertnou povahou. a mam pocit ze to ze neviem nadvezovat znamosti ma daco spolocne s tou povahou...ale ako sa tak na to divim som uplne na nic

Suhlasim s tebou v tom,ze ak ma extrovert uplne ine zaujmy a ocakavania,tak ho nemoze introvert uspokojit,pretoze on zije vo svojom vlastnom svete.No nie je to o nizkom sebavedomi,ked sa introvert citi byt osamely a vyluceny zo spolocnosti.Jednoducho,nesprava sa tak,ako by ti druhi od neho chceli a tak sa uzatvara pred svetom.A kde si ma taky clovek najst spolocnost sebe podobnych podivinov?Ved aj ti sedia bud niekde doma,alebo sa vyhybaju miestam,kde by sa mohli stretnut s niekym novym,lebo neradi nadvazuju nove znamosti.A ked citam na zoznamke inzeraty,tak vecsinou kazda zena hlada spolocenskeho,komunikativneho muza so zmyslom pre humor a nie ticheho introverta s bohatym citovym zivotom.Takze aj to hladanie partnera a dokazanie sebarovnosti s inymi,ktori vztah maju,je pre introverta velmi tazke.
Myslim,ze od introverzie nie je daleka cesta k osamelosti a od nej k depresii,ktora prichadza po rokoch stravenych v uzavretom kruhu vlasnej samoty.

Nehovorime o tom istom!
Introvert a clovek nesmely,bez sebavedomia,je rozdiel,nie je to iste!

Kde čerpate energiu a kde robite rozhodnutia?Ci vas spolocnost ludi vycerpava alebo nabija energiou? Ci pri dolezitych rozhodnutiach potrebujete pritomnost i niekoho ineho alebo si najradsej ladime myslienkami osamote?

TYPOLOGIA PODLA C.G.JUNGA DELI OSOBNOSTI NA DVE SKUPINY:

INTROVERT- uzavrety,nesplocensky,malo komunikativny,ale s bohatym vnutornym svetom,clovek,ktory sa uzatvara sam do seba,ma rada samotu alebo male mnozstvo ludi,velke davy,spolocnost vacsieho mnozstva ludi mu nerobi dobre,neciti sa v nej dobre

EXTROVERT- spolocensky,otvoreny,lahko nadvazuje znamosti,je povrchnejsi,dobre sa citi v davoch,vo velkej spolocnosti,impulzivny clovek

Spojenie Introvert+Extrovert nemoze fungovat,jeden iba pocuva,druhy iba rozprava,kazdy z nich potrebuje nieco ine,spolu to nenajdu,trpia

Tomi ty hovoris o niecom uplne inom,ty si neveris,nevies nadvazovat znamosti,zaclenit sa do spolocnosti,ty mas rad velku spolocnost,chces byt jej sucastou len to nevies..a to ta trapi..
to je iny problem.

Introvert totiz neni chudacik,ktory nevie zapadnut do spolocnosti,vie,ale do tej svojej-duchovne bohatej,nie povrchnej..

no z mojho pohladu by skor malo fungovat spojenie introver+extrovert. ved logicky, ked sa nad tym zamyslis, tak to musi fungovat. EXT. rad rozprava a INT. rad pocuva. teda sa spolu k sebe hodia. keby sa stretli dvaja INT. tak je to nuda. nemaju si co povedat. ak sa stretnu dvaja EXT. tiez to nie je vyhra. kazdy chce rozpravat, ale nikto nechce pocuvat. takze idealne je, ked sa stretne posluchac s rozpravacom, nie?

Je tazke zaujat v spolocnosti,kde sa kazdy bavi dost napadnym sposobom a ja tam sedim a neviem reagovat na ich vtipy.Potom sa na mna divaju tak,ze kazim naladu,lebo som ticho a nereagujem.Preto radsej uz nechodim do spolocnosti.
A co sa tyky toho spojenia introvert+introvert,navonok by to malo fungovat,lebo su si povahovo blizki,ale zazil som to,ake je to trapne a nudne,ked si s niekym a obaja mlcite,lebo neviete tahat rozhovor.Myslim,ze na trvale vztahy to asi nie je velmi vhodna kombinacia.
A este jedna vec:som sice introvert a rad si vypocujem inych,ale odmietam byt butlavou vrbou.Zazil som to,ze mi iny clovek(extrovert)celu hodinu rozpraval o sebe a svojich problemoch,ale ked som chcel nieco napokon povedat aj ja,tak ho to vobec nezaujimalo a rychlo ukoncil rozhovor.

Prisudzuješ druhým ľuďom-extrovertom-myšlienky a postoje,ktoré nepoznáš.Keď sa sám vyčleňuješ zo spoločnosti ľudí,dávaš najavo nezáujem-nie je to tak trochu ukrivdenosť z pocitu,že nevieš zaujať? Poznám veľa kombinácií vo vzťahoch z hľadiska introvert-extrovert a nie som ani zďaleka presvedčená o tom,že tichý človek si môže rozumieť len s podobnou povahou. Ak vložíš do svojho pohľadu na svet viac zvedavosti,možno spoznáš aj takých spoločenských ľudí,ktorí ťa prekvapia svojou introvertnosťou. Umenie komunikovať totiž nie je vyhradené len pre extrovertov.