ahojte ludkovia...mam 22 rokov a som tehotna...na prvy pohlad to nevyzera az tak zle a ani som si nemyslela ze to az take zle moze byt ale je...ked som to oznamila priatelovi bol sklamany lebo si mysli z e dietatko nemoze financne zabezpecit a vraj na to ani nie je pripraveny...takze kazdy den je starsne smutny, pomaly ani nekomunikujeme ale viem ze a lubi lebo nemoze odo mne odist ani na hodinku...stale odide z domu. povozi sa na aute a yz aj je naspat, objima ma...nasledujuci den rano je opat smutny a opat nekomunikujeme...takto to bezi uz druhy tyzden...nechce aby som mala dietatko teraz, tvrdi ze o 2 roky to bude ovela lepsiea bude sa mu aj tesit...ja si to ale nedam vziat...srdce mi to nedovoli,.ao si ho mame ziskat?myslite ze to bude casom lepsie?mam obavy ze pre to sa nas vztah skonci...velmi sa trapim...prosim co si o tom myslite?dakujem vam
Som tehotná - poraďte
Ja si zase na rozdiel od ostatnych myslim, ze tvoj priatel je nezodpovedny a tym padom aj ty. ved ak ste este nechceli babatko, tak predsa existuje aj nieco take ako antikoncepcia. Ak ste sa vsak milovali s tym, ze ak to pride, tak to bude, tak to je uplne nieco ine. Stalo sa, si tehotna a priatel si mozno mysli, ze zrovna teraz nie je ten spravny cas, ze az tak za dva roky. Ja ti poviem, ono ten spravny cas nie je nikdy, vzdy sa nieco najde, preco este nie...takze si myslim, ze priatela to zachvilku prejde, az uvidi tvoje zaokruhlujuce sa brusko, a to, ako ta to malicke bude kopat apd. A az sa to narodi, bude urcite najstastnejsi chlap na svete, lebo bude sam na seba pysny a samozrejme aj na vas dvoch. Drzim ti palce, nech to vsetko dobre dopadne.
Netrap sa. Bude to ovela lepsie a ty potom aj zabudnes na tieto problemy. Urcite uz k tomu dietatku nieco citis, nemala by si si ho dat vziat. Bola by to ta najvacsia chyba a neskor by si to lutovala. Ked sa narodi budete ho lubit najviac na svete. Ale myslim si, ze by si sa mala s tvojim priatelom o tom porozpravat a povedat mu ako sa citis.
Mal som jedného kamaráta, ktorý mal 23 a jeho dievča 17. Bola to najlepšía žiačka z triedy chodila totiž na gymnázium, taká tichá voda. Až keď po prázdninách zostala v tom. Nikto tomu nechcel uveriť a hlavne nie jej matka a preto sa rozhodlo že bude lepšie ak si dá dieťa zobrať.Väčšina chalanov by bola spokojná ale tento ju nadovšetko myloval, presvedčil ju, že sa o ňu a o dieťatko postará. Uverila mu a tak v piatom mesiaci a čerstvá 18-tka sa vydávala. Dokončila nielen gympel ale aj vysokú. Urobila kariéru a nezmeškala nič ale jedno určite vie, keď sa pozrie na svojho syna, ktorý je dnes už dospelý, že urobila správne.
V den svadby byva nevesta v siedmom nebi od stastia a v siestom mesiaci od neopatrnosti.
???
mylsim ze to je iba docasne
rng klobuk dolu myslela som si doteraz ze si kus mudreho chlapa a teraz musim uznat ze si kus mudreho chlapa s velkym srdcom.bubu precitaj si ten jeho prispevok aspon trikrat a tema sa moze zrusit nikto ti nic lepsie neporadi.drzim ti palce vela stastia.
Mile, ked pocujes nazor od chlapa. Je to tak, aj prichod cloviecika v prvych fazach vyvola vahavost, obavy, strach...ale aj obrovsku radost.V zivote sa vsetko niekam posunie, k lepsiemu, neboj.
Moja zenska rada: Malinke je uz teraz sucastou Vasho zivota, netreba sa snazit stale o tom hovorit. Prejav radost, samozrejme, ale zite si svoje krasne spolocne dni :D. Drzim palce
Chlapes je zodpovedny, preto ma strach a obavy. To je dobre!
Ale by som ho upokojil, vzdy sa najde cesta ako to zariadit. Prakticky nikto to nema ustlate na ruziach. Spolu to vybojujete, len ziadne strachy. Aj miliony inych to vybojovali davno pred vami.
A dieta je naplnenie zivota pre ludi, hoci maloktory chlap to dopredu pochopi. Je to samozrejme, my nemame vrodeny matersky cit. Ale po case sa to aj u nas vyvinie, hlavne pri pohlade na rozziarene tvare tehotnych zien ktore mame radi.
Neskor ked deti uz zacnu blabotat a pohybovat sa , prichadza to pre chlapov samozrejme-pocit ochranovat.
Len s jedmym mame problem, cerstvo po porode pozerajuc sa na to cervene zvraskavene batoliatko muz nema ten pocit, ako zena. Ale casom si zvykne.
Treba nam to tolerovat
