moj koniec

prepacte mi co som sem vcera pisala...to som nebola ja, ale moja depka...dnes mam uplne iny pohlad na zivot...az mi je to trapne...je mi fajn a chcem zit

Lenka chvíľu je lepšie a za chvíľu horšie. Ale aj tak sa oplatí bojovať.Som rada že si to nevzdala :-)Už len tým že si to nevzdala si urobila prvý krok. Pomaličky to pôjde aj keď zase spadneš.Negativ.myšlienky budeš mať tým sa neubrániš ale čo máš to si hlavne TY. Ty si jedinečná pre tento svet a Boh vie prečo si tu a prečo si musela toto všetko zlé zažiť.
Lenka ak si pamätáš aj ja som nemala dobrú minulosť a vieš že som si toho dosť vytrpela. Bolo toho na mňa veľa ale čo je hlavné sa nevzdávam. Aj teraz to nemám moc ľahké a neviem či to všetko zvládnem. Ale jedno viem že ak už nebudem vládať je tu Boh ktorý sa bude o mňa starať.
A ešte jedno:Nepríjemné a negativ.skúsenosti ma naučili byť silnejšou a nevzdať to.Lebo za každým dažďom vykukne slniečko a nás zohreje svojimi lúčmi:o)

To som ja, prichádzam z vnútra tvojej duše a prinášam ti dobrú správu, oplatí sa ďalej ísť...

Lencok, pozitívne myšlienky so sebou prinášajú pozitívne veci a situácie, skús sa usmiať, aj keď nasilu, usmeje sa svet na teba, ja viem, že si neviem presne predstaviť tvoju situáciu, ale viem, že krok musíš len ty sama spraviť, len ty, každý ti dá len rady,ale ísť musíš sama, usmej sa a bude svet krajší, oveľa krajší... držím ti palce

Lencok,odpočiň si,chvíľu tu zostaň,tvoj strach je pocit,domnienky o tom,čo by sa mohlo stať...Projekcia niečoho,čo sa stalo v minulosti do niečoho v budúcnosti,ale cez veľké zväčšovacie sklo.Tu a teraz,buď na seba dobrá.SI DOBRÁ.

leniii,netrap saaa zbytocne

ten strach je tak velky ze mi nedovoli robit nic, len sa motam sama v sebe...

ja to nezvladam...ja nevladzem som slaba ako mucha...vsetko je na nic...tych negativ bolo tolko ze ani lieky mi akosi nepomahaju...co je to za zivot, ked sa snazite ale vzdy sa stane nieco zle co ste ani vo sne necakali...preco tu byt a tak trpiet...nielenze mam depky, uzkost,ocd ale uz aj socialnu fobiu...strach vsade vidim len strach...bojim sa zit, nieco v mojej hlavemi to nedovoli...ano vy mi tu pisete ze sa mam vzchopit a bojovat lenze vy to napisete ja si to precitam snazim sa...a potom zasa padnem...:(...preco mojmu mozgu neustale prepina...preco, fakt ze uz nevladzem a neveim kolko to este vydrzim...mam na male...mam naozaj na male, a preco to sem pisem? lebo aspon nieco ma zamestna a aspon niekomu mozem povedat ako sa citim...vsetkych ktory ma maju radi iba trapim svojimi stavmi...no povedzte naco som ja dobra...ved to nie je zivot...to je ukrutny boj...boze ak naozaj existujes, tak mi prosim daj nejaku nadej...

Kraaaaaaaasa :o))))

Podvedomie je ako dieťa...Čím viac zakazujeme a prikazujeme,tým je vzdorovitejšie.Pristupujme k nemu s láskavosťou,povedzme mu,že je dokonalé,tvorivé a krásne...a ono sa nám odmení.Dajme lásku svojmu vnútornému dieťaťu :)