Červenanie = Socialna fobia

Hele Carbon. To máme teda podobné osudy. To aj ja som sa medzi spolužiakmi cítil jak Räikkonen medzi Schumachermi. Ale našťastie alkoholu odolávam a dám si len po robotke vo viničke troška vínka. A s tou terapiou súhlasím, ale ešte ľahšie by bolo zriadiť nejaký trebárs Skype chat a pozvaní tam budú len sociofobici a trošku si aspoň pokecáme. Treba takéto niečo zriadiť alebo miestnosť na Pokeci.

jeeeeemineeee ludia vas tu ale je :).....preco som si stale myslel ze som v tom sam ?:).....po precitani tychto prispevkov je mi trosicku lepsie , neviem dokedy to bude trvat aale pocita sa to :)...inaaak viete co by nam pomohlo ?...thaka ta skupinova terapia kde by sme sa vsetci stretli cervenali sa potili a triasli ..clovek by si potom lahsie uvedomil ze je to vlastne smiesne ...inak ja svoju fobiu riesim alkoholom ...ja viem nieje to idealne aale pomaha mi to krasne sa uvolnit, horisie je to na druhy den ked pride tazka depka :(

ahojte.mám tiež soc.fóbiu,ale asi tretí mesiac sa liečim u jedného psychiatra,ktorý má zmluvu s mojou poisťovňou.užívam antidepresíva spolu s liekmi na uvoľnenie napätia. to čo ste tu písali,že psychiatri sú strašne drahí, tak nie sú to psychiatri,ale súkromní psychoterapeuti :)aj ja som k jednej psychoterapeutke chodila,kým som zistila,že tie moje pocity sú o niečom inom ako len o depresii..teraz sa liečim a môj život sa zmenil, je mi oveľa lepšie.dokážem sa tešiť so života, spoznala som nových super ľudí a vyrovnala som sa so svojou chorobou. preto vám radím, nehanbite sa a vyhľadajte pomoc. FAKT SA VáM UĽAVí :D

caute dajte si www.eucerin.sk je tam krem na plet ku sklonom k zacervenaniu sa ci uz ide o stres namahu sport a pod. precitajte si to

Ďakujem Božka. Láska je už možno stratená, ale sociálnej fóbii sa postavím v novom prostredí a pôjde to. Netreba sa báť.

jacinto - tak veľa šťastia...keď budeš mať správny postoj k tomu,tak to zvládneš:))) pá

Božka, niežeby si nemala pravdu, ale ono sa to ľahko hovorí. Po 4 rokoch "čušania" sa teda už asi neoplatí niečo o mojej sociálnej fóbii vtĺkať do hlavy spolužiakom, nemyslíš? Zachvíľu pôjdem na vysokú a tam sa pokúsim normálne komunikovať, proste nezostať ticho. Som odhodlaný a myslím si, že sa mi to aj podarí, pretože teraz mám úplne iné pocity ako keď som začínal na strednej. Ja by som už teraz aj chcel komunikovať so spolužiakmi, ale na to je už neskoro. Na výške začnem nový život a predsa len je to o dosť iné prostredie ako stredná škola. Keby neprišla tá láska, tak by som tu teraz nepísal, ale s tou výškou by som to rovnako plánoval a bol by som rovnako odhodlaný. Nikoho už tak možno nebudem ľúbiť, ale po 4 rokoch pochybujem, že má zmysel hocikomu zo spolužiakov niečo vravieť o mojej sociálnej fóbii. Začnem nový život a výška je na to perfektnou príležitosťou. Aby som ostal stále rovnaký, tak to by budúci spolužiaci musel byť z nejakej mafie alebo čo. Proste sa chcem vrátiť tam, kde som bol ešte v 6. ročníku na základnej a ja sa tam dostanem!

Ahojte nešťastia moje:)))) /neberte to doslovne prosím /

....golla-ďakujem. No vieš, ono sa to tu ťažko vysvetľuje...je to vlastne tréning ako nadobudnúť nejaké pocity, ktoré v tej chvíli potrebuješ. Aby si sa cítil príjemne, uvoľnene....

jacinto-počuj a prečo to chceš silou mocou utajiť aké máš problémy... Prečo hneď negatívne myslíš? Možno by sa aj iní k Tebe inak správali, keby vedeli že máš nejaké problémy...pretože vieš...pre každého je to Tvoje nepoznané a ukrývané pred svetom, troška ťažšie pochopiť a porozumieť....Možno By aj ona pochopila. Vie vôbec o tom, že ju ľubiš?

Poviem Ti čo je podstatné.... LÁSKA, PRAVDA. MÚDROSŤ !!!

božka81, pekny prispevok, suhlasim s tebou.prezrad nam ale ten autogénny trénning. Prosim

Aha, ale čo takto nešťastný zaľúbený sociofobik, Božka? Myslím si, že na toto sa riešenie tak ľahko nehľadá.