Červenanie = Socialna fobia

Eester:pomoc odbornika bude asi nevyhnutna.urcite je tazke prevecit syna aby siel k lekarovi a pripadne bral nejake lieky,ale je to velka sanca ako sa s toho dostat.ja osobne som sa tiez v minulosti liecil a velmi mi to pomohlo.zaciatky su tazke,ale po par mesiacoch,ked sa bude citit lepsie bude rad ze to skusil.drzim vam palce.ps:vie o tomto fore?je dobre vediet ze neni sam co ma trapenie..

Eester: Je super, že mu takto pomáhate a snažíte sa mu pomôcť. Moja mama si myslí, že mám akoby nejakú chrípku, ktorá sa raz vylieči. Z týchto psychických porúch sa ale bohužial nedá vyliečiť, ale dá sa s tým bojovať..Váš syn musí v prvom rade sám pochopiť, že potrebuje pomoc, aj lieky by mu načas pomohli.Na také prvé uvoľnenie, potom ich už nemusí brať, ak sa mu to zlepší. Neviem, či má SF, ale musí to byť ťažké pre chalana na strednej v jeho veku, keď chce zapadnúť. Tiež mi dlho trvalo pokým som pochopila sama, že musím zo sebou niečo robiť. A veľmi človeka ovplyvnia názory niektorých ľudí, a strach čo si o tom myslia ostatný, aby ho neodsúdili. Mne sa tiež na základnej posmievali(aspoň ja som to tak brala, s odtupom času by som to tak nenazvala, lebo sme boli decká), lebo som mala samé jednotky, a tak mi to postupom času narastalo, plus sa pridali gény a bola som v tom.
Skúste hľadať ďalších psychológov, možno si s niekým bude rozumieť. Mne tiež nesadol hneď prvý, a psychiatričku som neznášala, lebo na mňa pôsobila, ako keby sa ona mala liečiť a nie ja.

Rozprávajte sa s ním o tom, aby neprepadol ešte do niečoho horšieho.
Držím palce.

Fobicka: Neboj sa on ťa pochopí, veď sa máte radi. Je to ťažké. My sme spolu chodili len rok, keď som mu to povedala, a predtým som ho dosť zmenila, aj sme boli chvíľu rozídený, tak som naozaj netušila ako zareaguje, a potom sa ma aj tak spýtal, že čo som čakala...

ahoj mam syna, ktory ma problemy.zacalo to v poslednom rocniku zakl.skoly.doteraz som sa nedozvedela co sa stalo.prelozila som ho do druhej skoly ale po jednom dni sa vratil do starej skoly. ten polrok bol strasny. chodili sme k psychologicke a ta mu diagnostikovala uzkostno=depresívnu poruchu. odporucila nas na psychiatriu, mal brat lieky ale odmieta ich doteraz. odmieta aj psychiatricku.nadejala som sa /a on tiez) ze na strednej sa to zlepsí. ale nic. bol vystresovany, kazde rano bolo strasne. nakoniec som sa dozvedela ze do skoly viac nechodil ako chodil. teraz od druheho polroka zacal chodit do novej skoly. dnes tam ani poriadne nebol lebo sa vybavovali papiere a uz je zase celý vystresovany a zly. ocakava ze zase zlyha a nezapadne.

ako pise george je to tazke zdoverit sa a naozaj najskor 3x zvazis..no v mojom pripade je to aj 100x :D nepovedala som mu to, este ani nebola vhodna prilezitost, boli sme oslavovat tie moje skusky a nemala som chut si kazit naladu. a na taky rozhovor chcem mat klud. ach bojim sa..

ale zas moji rodicia o tom nevedia.vidia ze mam strach v urcitych situaciach,ale myslim ze netusia ze mam sf

clovek naozaj 3x zvazi ci vyjde s pravdou von.ja som to priatelke musel povedat,vlastne sa to nedalo prehliadnud ze mam SF

Fobicka: Ešte som to nepovedala svokrovcom,asi to na chvíľu odložím, lebo mi je to divné začať s tým. Lepšie by bolo, keby sa na to niak nadviazalo v rozhovore:) Je divné prísť k nim, a zrazu im to povedať. Lebo oni vedia, že som chodila k psychiatričke, lebo sa mi ruka triasla, len to nevedia celé.

A ty si to už povedala tvojmu priateľovi???Keď už máš teraz aj po skúškach.

katuska:velmi pekne dakujem za povzbudive slova.ine mi neostava len sa s tym popasovat.aj tebe drzim palce,aby sa ti darilo a hlavne co najmenej stresovych situacii

george:budem ti drzat palce, urcite to zvlandes. fobicka aj mna caka dalsi semester a tiez sa ,,tesim" na tie seminare co tam zase budeme robit, v zimnom som sa celkom dobre vyhybala tym prednasskam co by som musela prezentovat pred vsetkymi a urcite by som bola cervena jak paprika...