našiel som zaujímavý článok na nete:
Podľa diagnostických kritérií (DSM-IV) sa sociálna fóbia / anxieta zaraďuje medzi fóbické úzkostné poruchy (Dg.: F40). Ľudia postihnutí touto fóbiou sa nevedia uvoľniť a tešiť v prítomnosti iných ľudí. Majú pocit že ostatní ich neustále sledujú a kriticky hodnotia, a hoci si uvedomujú nezmyselnosť takéhoto strachu, nevedia sa ho zbaviť. Príklady: žena sa bojí nakupovať, pretože je presvedčená, že ju pri tom sledujú, muž sa bojí ísť po ulici lebo si myslí že je stredobodom pozorností ľudí v okne, a okrem toho sa bojí že by niekoho známeho stretol a nepozdravil, alebo naopak, že by pozdravil neznámeho. Iní sa boja telefonovať, aby nevyrušili iných, a mnohí sa boja vystúpiť na verejnosti pred cudzími ľuďmi alebo pred kolegami. Mnoho ľudí má strach pohybovať sa medzi množstvom neznámych ľudí napríklad na recepciách. S tým súvisí aj strach jesť alebo piť v prítomnosti množstva ľudí. Niektorí majú sociálnej fóbiu len v prítomnosti autorít, dôležitých ľudí, nadriadených alebo v prítomnosti ľudí o ktorých si myslia, že sú lepší ako oni. Jednotlivé aspekty strachu majú samostatné názvy, ktorých je veľké množstvo: agorafóbia = strach z verejných priestranstiev (agora = trhovisko), klaustrofóbia = strach z uzavretých priestorov s nemožnosťou úniku, gynephobia = strach zo žien, a mnoho iných. Častým prejavom strachu v spoločnosti iných ľudí sú vegetatívne príznaky (búšenie srdca, potenie, chvenie), sťažené dýchanie, pocity závratov,červenanie, pocity neskutočna, strach zo straty kontroly a iné. Krajným prejavom strachu je panický atak (panická porucha), pri ktorej sú tieto ťažkosti vystupňované. V USA je sociálna anxieta na 3. mieste psychických problémov ľudí a postihnutých je asi 15 miliónov ľudí. V Japonsku sa ľudia museli naučiť žiť uprostred veľkého množstva ľudí a boli vychovávaní nevyvyšovať sa nad ostatných (príslovie: necht, ktorý vyrastie vyššie ako ostatné nechty sa zlomí). Tomu zodpovedá i spôsob naučenej komunikácie vo všetkých sociálnych situáciách, pričom sa hovorí to čo sa v danej situácii očakáva, a nie to čo si kto naozaj myslí. Tieto kultúrne rozdiely majú hlbokú tradíciu a korene sú v spôsobe výchovy a náboženstvách (šintoizmus a budhizmus). V terapii sociálnej anxiety je efektívna kognitívno-behaviorálna psychoterapia v kombinácii s medikamentóznou liečbou: používajú sa antidepresíva - blokátory spätného vychytávania serotonínu (Zoloft), prípadne krátkodobo benzodiazepíny (alprazolam, klonazepam). Pri strachu z vystúpenia na verejnosti (rečníci, hudobníci) sa ukázali účinné aj betablokátory (napr. Trimepranol - lieky ktoré znižujú zrýchlenú frekvenciu srdcovej činnosti a odstraňujú poruchy srdcového rytmu). Účinná liečba pod vedením odborníka – neurológa, klinického psychológa alebo psychiatra má trvať minimálne 12 mesiacov. Podrobnejšie informácie a Internetové zdroje o sociálnej fóbii nájdete v anglickom jazyku napríklad na stránke: www.socialphobia.org.
neviem ako vás, no mňa celkom zaujal.
ps:nechcem týmto robiť žiadnu reklamu keby dačo :)