Neviem si najst muža.Cim to môže byť.Uz mám toho fakt dosť.V prvej práci boli samé zeny,takže chlap žiaden.Mala som priateľa ale popravde som sa s ním chcela rozist Nebol to totiž dobrý vzťah.Jeho som stretla na VŠ ale hneď na začiatku vzťahu ma nechal, asi po mesiaci že vraj sa chce vrátiť k byvalej.Vratil sa ale iba na chvíľu ona ho nechcela.Potom,som s ním ostala kamoška a nejak sme sa opäť dali dohromady lenže vždy som vnútorne cítila že on stále mysli na ňu ,vzťah dobrý nebol.Kedze však v práci boli samé zeny ,nemala som sa s kým zoznamit No a keď sa šlo po práci von tak stále len on a jeho traja kamaráti a tí boli úplne neatraktívny pre mňa proste z nich nič aj keď boli slobodni.Ale aj tak dávať sa dokopy s jeho kamošmi by teda asi nebolo morálne v pohode.Jednak že jeho kamoši by mu prebrali dievca druhá vec zas že kamoška s jedným z nich chodila a tak by som asi zrejme ja nechodila s ním.No a ďalší dvaja boli teda dosť neatraktívny pre mňa teda neprebehla žiadna iskra vôbec nič takže zo vzťahu asi by nebolo nič.Navrhla som priateľovi zahraničie aby sme odišli že spozname ľudí chcela som si už nájsť niekoho a verila som že možno nájdem tam No sama by som tam nešla a preto som presvedčila jeho aby so mnou šiel Lenže nechcel no napokon šiel Tam som si ale tiež nikoho nenašla lebo priateľ bol stále so mnou teda pracovali sme spolu v jednej firme a to bolo zle lebo som sa nemohla s nikým baviť.Teda vždy ľudia ktorí by mi boli blízki boli blízki jemu a on sa skamarátil s nimi a tak som už nemohla ja vytvárať si vzťah lebo už to boli jeho kamoši a už sa nedalo riešiť niečo ine Navyše každému sa priateľ páčil viac ako ja teda každý chcel byť len s ním už som na neho až žiarlila boli sme pár ale vždy si každý dohadoval stretnutie s ním a ja som bola tá zla vo všetkom takmer.Lenze odísť zo vzťahu a ostať sama toho som sa bala Čo bude kam pôjdem ako sa zariadim Zažil niekto niečo podobne a čo by ste robili???
Vás názor na vzťahy
ťažko radiť v takýchto veciach, lebo každý to vnímame ale že úplne inak :)
magnum tvoja rada je sice fajn, ale si si isty, ze pomoze kazdemu?mozno v nej nenajde odpoved na svoje otazky.
Nešlo ani tak o strach skôr o to že človek aj tak nejaký vzťah má aj keď niekto píše že je slobodný živí ho praca ma vzťah so šéfom nadriadenym kolegami rodinou Sloboda nieje pokiaľ nemám kúpený svoj dom a zarobene toľko že viem načas žiť sama Dovtedy však tak či tak v nejakom vzťahu musim byť no a pokiaľ sa dá vyberáme si to mensie zlo byvali keď to mam porovnať s rodičmi a nadriadym či kolegami tak bol ešte ako tak preto som sa nechcela rozist inak by mi ostala rodina alebo práca v práci to nebolo ideálne ale netrapila som sa preto lebo som mala priateľa takže aj akúsi podporu a tým pádom silu bez neho neviem či by som v tej práci vedela fungovať no a čo sa týka rodiny to tiež nebolo ideálne musela by som si hľadať zas niečo iné inú prácu kde bude dobre lenže síce som prácu našla neskôr no nedarilo sa mi až tak a takto som tu prácu zmenila viackrát a stále rovnaké veci ide o istý druh práce lenže na inú žiaľ Bohu nemám teda doma nič také nieje a mimo domov síce aj je ale zas nemam bývanie a ani peniaze nato aby som sa sama zariadila takže chcela som niekoho muža alebo aj kamoša kamošku čo ma svoj byt že môžem ísť bývať k nemu zatiaľ pokiaľ si nájdem lepšiu prácu lenže ono s mužom len tak žiť ako kamoši by asi nešlo a keďže vzťah som s nimi nechcela s tymi kamarátmi tak ani to bývanie kamošku takú som nemala kde by som mohla byť jedine doma kde však taká práca nebola Hľadala som preto niekoho nejakého chalana ktorí sa mi bude páčiť aj ako muž na vzťah no len je ťažké ho nájsť a dovtedy čo?? Občas rozmýšľam či som nemala ísť do vzťahu s tými kamarátmi, bolo by mi dobre.
No veru niekedy nie je dobre drzat veci pod pokrievkou ako sa hovori, lebo vidis, teraz sa s tebou nechce ani rozpravat. A vlastne mozno je to takto aj ok. Hlava casom vychladne a ak ho nahodou niekedy inokedy stretnes, mozes mu to vsetko povedat s nadhladom.
S priateľom nebolo zle len ma mrzelo že ma nechal kvôli tej bývalej a ja to beriem ako zradu v podstate čo neviem vo vzťahu odpustiť Snažila som sa robiť všetko tak aby som ten vzťah zachranila dlho sme ho držali no prišiel čas keď som to už nevedela vydržať ani ja asi ani on Veľa veci som mu nikdy nevytykala lebo nemám rada hádky keď sa potom vzťah skončil zrazu som mala chuť všetko mu to povedať ako sa správal lenže uz to nešlo nechcel sa vídať a ani byť kamarát Teraz neviem či som bola tá zla ja že som mlčala a tolerovala ho ale myslim si že keby že sa pozhovárame tak sa rozideme Na jednej strane mám pocit že má nikdy nechcel lenže keď som sa rozhodla odísť od neho tak začal byt smutný nechali ho ďalšie dve predomnou a mne ho už bolo ľúto urobiť mu to V podstate som mu chcela pomôcť pozbierať sa s rozchodu nech na ne kasle lenže časom so
Takže ste sa už rozišli?
Ten strach je velmi zly. Lebo to clovek ked sa boji, ze ostane sam tak nechce odist zo vztahu.
Ja som vždy riešila rozchod skôr prácou lenže v tomto prípade sme pracovali spolu aj s priateľom Počas práce som cítila že by bolo dobré rozísť sa lenže nemala som ľudí teda niekoho s kým ostať Ja som sa totiž bála ako to budem zvládať teda rozchod a či to niekto vydrží Či ja budem vedieť byť silná a nebudem ťahať nikoho dole lebo som to tak nechcela skôr som chcela aby mi ten druhý pomohol nejaký ten čas zvládať to nejak ten rozchod no a neskôr aby som bola opäť silna Lenže bohužiaľ som nemala odvahu nikoho osloviť s kým tam ostať takže po rozchode som šla domov a snažila som sa bojovať sama lenže moja mama sa ma snažila do
Chcela som vzťah a
