blueberryNN dakujem za peknú spätnú väzbu, potešilo :) A presne ako píšeš, toto sa vytvára v dectve, často prísny otec, prípade prostredie, dokonca aj škola, keď niečo niekto nezvláda tak si pripadá nedostatočný a postupne si vybuduje k sebe takýto vzťah, sám to dobré poznám. Mrzí ma len to že v škole sa učíme také niekedy s prepáčením hovadiny a takéto veci ako charakter, nejaká práca s myslou, proste niečo čo napomáha vytvárať dobrý osobný vztah k sebe samému nikde nič... Zmena prichádza z vnútra, keď si vytvoríš pozitívny vzťah sama k sebej a si štastná tak toto šťatie ďalej rozširuješ do svojho okolia, preto je dôležité mať sa rád než môžeš naozaj mať niekoho iného rád, pretože opačne to neplatí, nemôžeš niekoho iného mať rád/rada ak nemáš seba. To nejde, to je len lipnutie na inom človekovy v ktorom človek chce nájsť to šťastie,únik pred skutočnosťou (niečo si vziať) na chvíľku to funguje, keď bublina praskne tak je to ešte horšie. Sme milovaný vesmírom, môžeme tu existovať, máme úžasné telo, užasnú myseľ (ktorú musíme vedieť trošku kontrolovať :D) a hlavne máme úžasnú dušu a vedomie. Ja som vďačný za to, už len to že žijem, že mi bol darovaný život.. na krásnej planéte... v jednoduchosti je krása.. na zamyslenie je aj tie naše problémy , predstav si že zrazu prestane svietiť slnko :D sme na nom doslova odkázaný ale ani si to neuvedomujeme berieme to ako samozrejmosť. No nič trochu som sa rozpísal.. tak ja zase pôjdem
