Stále sa musím ospravedlňovať

Ahoj,

len ty sám dávaš ich názorom váhu, keby tam prídem Ja a niečo povedia o mne tak ich vysmejem pretože nemajú patent na pravdu, kludne si o mne môžu myslieť čokoľvek, čo to ma spoločné s mojím štastím ? Nazor profesora zatože ma titul neznamená že je lepší ako ten tvoj alebo môj. Ak by sme sa bavili v oblasti nejakej matematiky ktorá ma logiku, prípade nejakého predmetu ktorý je objektívny tak v tom prípade jeho názor by mal väčšiu váhu ako môj kedže ma viac informacií, no rozhodne nema jeho názor väčšiu váhu ako môj ked sa bavíme o ludských hodnotách, čo je správne a nie.. a v posudzovaní človeka tak isto.. všetko to subjektívne, autorita neznamená automaticky bezpodmienečná pravda... zamysli sa nad tým... Ja ti kludne môžem povedať že si super človek a niekto ti môže povedať že si hrozný .. v oboch prípadoch je to len názor niekoho ineho.. ak ty podvedome budeš veriť nazoru toho ineho človeka tak je to len tým že TY sam tomu veríš, čiže opat sa dostávame k sebavedomiu. Nedávaj ostatným moc robiť nad tebou rozsudky tým že si berieš ich slova k srdcu !!! nerob to.. oni ta nevlastia.. oni nežijú tvoj život.. maj sa ty sám rád, to je prvoradé... keď máš zdravu sebalásku tak aj ju vyžaruješ, malo kto si dovolí ti niečo povedať ak ty si so sebou spokojný a ak aj no, je to zrejme komplex alebo žiarlivosť, prípade ta chce zhodiť aby sa sam citil lepšie a ulahodil egu... zase, ak to niekto spraví... len ty jeho slovam dávaš moc... inak su prádzne a nehmotné.. skús si prosím uvedomiť dysfunkčnosť tohoto a začni svoj názor (pozitívny) brat ako to hlavne čo rozhoduje o tvojom štastí :)

Dobrý deň ModraObloha,
napísala si: "Neakceptuj to čo si myslia iný o tebe".
Ale čo keď tí ľudia o niečom rozhodujú (sú to ľudia, ktorí sú v prímacej komisií na PhD štúdium)? Čo ak sú to profesori na VS, ktorý si to o mne myslia (že sa mám prečo ospravedlňovať)?
Ich názory sú predsa dôležité!

Dobrý deň snejty a Omen,
ďakujem za definície.

Ďakujem za ochotu a odpoveď.

Zdravím, je fajn priznať si alebo akceptovať že niečo ti vadí alebo neni tak ako by si chcel, nechcem priamo hovoriť že akceptovať problém pretože pre niekoho to nemusí byť problém.

Otázka je čo s tým chceš robiť ďalej ? Vyhovuje ti to? Ak áno super, ak nie tak to treba zmeniť, prečo píšeš toto - " Prepáčte, že som. Prepáčte, že existujem. " TO mi príde velmi ponižujúce, skoro ako keby si sa nemal rád alebo nemal sebavedomie, tam treba začať, prečo sa nemáš rád? Je toto presvedčenie z tvojej hlavy alebo ti ho vnútili iný ľudia skrz socialne interakcie? Neakceptuj to čo si myslia iný o tebe, majú právo ta nemať radi a považovať ta za ..doplň si hocijaké prídávné meno... ale prečo by ti to malo vadiť ? Vždy budu existovať ľudia ktorí ta nemajú radi, a aj keby vynaložíš všetku energiu sveta aby si ich presvedčil o opaku, nebude to dosť pretože jedine svoj pohľad na seba môžeš zmeniť (pozitívne) tak načo sa trápiť, začni sa mať rád, hneď začneš vyžarovať inú energiu, nemáš dôvod pochybovať o sebe, sme ľudia a chyby patria k životu, chyby nás vlastne robia tým kým sme.. začni pracovať na svojom sebavedomý.. ak si si ho ty sam znížil skrz negatívny "self talk" tak to zmeň.. "dávaj pozor ako o sebe hovoríš, pretože TY to počúvaš" ak to bolí iný ľudia tak no a čo? Oni sú snáď niečo viac? Niesu, máš rovnakú cenu ako každý iný, a ver tomu že ľudia čo takto vedia ublížiť druhým sami majú komplexy a pocit menej cennosti a jediný spôsobom ako sa cítia lepšie je keď sundavajú iných dole.. hneď ako ti niekto bude hovoriť niečo negatívne ver že sám o sebe zmýšľa podobne (kľudne si toho ani nemusí byť vedomý) a ja ti hovorím, načo sa presunúť na jeho frekvenciu bytia keď s tvojím šťastím to nemá nič spoločné.. nech jeho reči prejdu cez teba ako keby si mal priesvitné telo.. ty sa nemusíš cítiť ako on, tým že sa tak cítiš vtedy mu dávaš za pravdu a pritom do doby než tak urobíš to nikdy pravda není.... okrem štúdia psychológie by si mal asi začať trošku pracovať aj s mysľou, sebavedomý a proste tým že sa máš rad.. prečo by si sa nemal sakra mať rád... :) Tvoj názor o tebe samom je ten najdôležitejší pretože len ten ma schopnosť skutočne meniť to kým si, ak ti niekto hovorí že si taký a taký... tak pokiaľ ty sám tomu neuveríš tak tie slová sú prázdne a nemajú silu, silu im dávaš ty, tým že im veríš a berieš ich osobne. Myslím že už sa opakujem skús to ...

Pedagogika = veda o výchove alebo veda o výchove skúmajúca podstatu a zákonitosti výchovy ako spoločenského javu. Má viacero vedných odborov a jedným z nich je aj didaktika.

Didaktika = náuka o teórii vyučovania alebo jeden z odborov pedagogiky, ktorý sa zaoberá výkladom metód vyučovania.

didaktika je cast pedagogiky a tiez su to povinne predmety

Dobrý deň snejty,
ja študujem psychológiu pre učiteľov. Tento predmet majú učitelia ako povinný, takže sa to asi zíde.
Keď už to spomínaš tú didaktiku: Aký je rozdiel medzi pedagogikou a didaktikou?

Ďakujem za ochotu a odpoveď.

K uceniu potrebujes predovsetkym didaktiku. Teoria psychologie ti nepomoze.

OCDičko? Nutkava potreba ospravedlňujem...stále ťa to otravuje, nemôžeš to hodiť za hlavu? Tiež akoby ,, posadnutosť" učením... Akoby si nebol sám sebou, sadni na bike, vyčisti hlavu, každý deň hodku od učenia, ospravedlňovania, potom jasne 2 hodky, príde úľava a budeš slobodný

Dobrý deň darrianna,
to čomu ti hovoríš sebavedomie, ja hovorím vavríny. Keď som dokončil Mgr štúdium, tak som sebavedomie mal, ale po PhD. prímačkach som sa zobudil a uvedomil som si, že som na nich zaspal.
Človek musí cítiť potrebu sa zdokonaľovať aj bez toho, aby nad ním stál učiteľ.

Ďakujem za ochotu a odpoveď.

Odhliadnúc od všetkého, čo sa tu napísalo a tak, proste musíš popracovať na svojom sebavedomí. Nemôžeš sa pri všetkom ospravedlňovať, tam podľa mňa cesta nevedie, lebo nikdy ťa ľudia nebudú brať s nejakou tou vážnosťou a porozumením