Manzelka nenávidí nenarodene dieta

Príspevok v téme: Manzelka nenávidí nenarodene dieta
Duro90

Zdravim vas.
Ako nadpis hovori, moja manzelka uz nenavidi nasho nenarodeného syna a ma z toho vazne psychicke problemy. Nieje prvorodicka, je to jej druhe dieta no to prve ma este zpred nasho manzelstva.
Napriklad dnes vybuchla a uz skoro krikom, ze ho neznasa. Ze lutuje toho, ze s nim nedokazala ist na potrat, ze toho parazita uz nechce v sebe ani chvilku.
Termin mala mat uz 12.8. ale prenáša ale zase maly je menai o 10dni oproti tomu aky by mal byt. Snazi sa vsetkymi moznymi trikmi maleho vyhnat uz von, skace hodiny na lopte, pije caje k tomu, chodi po schodoch jak zmyslov zbavena. Vcera sme boli na kontrole a tam si poziadala o Hamiltonov hmat, co by mal vyvolat potrat, akurat jej to sposobilo, ze cely den mala silne kontrakcie, no voda stale neodtiekla.
Podla kontrakcii sa uz neriadime lebo podla nich sme tam uz boli 3x a zakazdym z toho nic nebolo tak caka az na tu vodu az praskne.
Aj to, ze ho prenasa vravi, ze maly robi vsetko preto aby ho nemala rada. Totiz uz ma velmi intenzívne poslicky uz 3 tyzdne.

Tych strasnych veci, co nahovori a spravi by som tu mohol pisat cele A4ky. Hrozne moc ma to trapi, snazim sa jej pomahat to prekonat ako je v mojich silach, uz sme sa na tu temu rozpravali cez 12 hodin a stale to k nicomu nevedie, max tak na den to pomoze.
Fakt sa toho bojim aby s nim naozaj neflakla "omylom" o zem ked jej ho daju na bonding.
Budeme potrebovať pomoc odbornika a neviem kde sa s tymto obratit. Na psychologa? Psychiatra?
Maju takí psychologovia casy mozne k nastupu ihned? Nakolko teraz uz nieje za 5 minut 12 ale uz 5 minut po dvanastej. Dakujem, zufaly Duro.

ahjajjaj

posledné dni gravidity znášajú zle aj zvieratá. No, a ak musí byť matka na liekoch, na vine nie je práve dieťa, tehotenstvo, či pôrod, ono je iba spúšťačom predtým dlho potláčanej frustrácie a odpoveďou organizmu na psychickú bolesť a stres. V tomto prípade tá žena prežila rozchod s partnerom v období, keď bola najzraniteľnejšia: buď vtedy ešte, keď bola tehotná s prvým dieťaťom, alebo vtedy, keď bol ešte veľmi malý. Zažila aj prerušenie štúdia. Potom ďalšia známosť a gravidita. To môže byť na psychiku veľa a keď sa k tomu pridajú fyzické neduhy na konci tehotenstva, môže to viesť k hysterickým rečiam a áno, aj k popôrodnej depresii.

ovomaltine

ahjajjaj, ty to opisujes inak ako duro, akoby islo o 2 rozdielne pripady.
snad sa to upravi, ale co poznam pripad, tak ta zena je cely zivot na liekoch.

ahjajjaj

daninka a simonella, tá žena má chrbtovú kosť, len sa fyzicky cítila veľmi zle, preto chcela čím skôr porodiť, aby sa jej ľahšie dýchalo, lebo maternica tlačila na žalúdok, na pľúca, na močový mechúr, na všetko. Takže o nenávisti k dieťatku nemôže byť reč, ona neznášala len posledné dni gravidity, lebo sa fyzicky necítila byť v pohode. Ja som tak mala pri prvej gravidite. Bola som tak nervózna a nepokojná, že som začala chodiť po schodoch hore a dolu, aby sa mi spustil pôrod, a aj sa mi spustil. Zaujímavé, pri druhom tehotenstve to tak nebolo.

IvanaIva

-no myslím, že by bolo dobré vyhľadať odborníka lebo keď je už teraz taká tak je veľké riziko, že bude trpieť popôrodnou depresiou a to je veľmi nebezpečné aj pre ňu aj pre dieťaťko-

Simonella

preboha..čo to je za žensku, že dokaže take niečo povedať na svoje dieťa.. ona teda v poriadku nebude a na vašom mieste by som sa bala, či ho "omylom" doma aj nepridusi! hrozné...

Duro90

Nastastie normalny, rychly ale zato bolestivy. Tesne po 6stej sme prišli do nemocnice a 9:30 uz bol maly na svete. Nastastie tentokrat nemala az na odreniny ziadne vazne zranenia. Ona si uz predstavovala ako bude cela pozosiva a nakoniec to bolo i bez sitia. Zajtra by nas mali uz prepustit z porodnice ak maly priberie.

Ta neznasanlivost nebola cele tehotenstvo, teraz tak ku koncu sa to viac objavilo. Inak to bolo skorej nieco ako podtlacanie reality, ze je tehotna. Ale ako pises verim, ze maly to vnimal v nej. Teraz je priam ukazkovy, uvidíme neskôr.

marcelina78

Tak či onak sa to malému zapísalo do psychiky na celý život, že bol celé tehotenstvo nenávidený a nechcený, naozaj toto funguje už v brušku, to dieťa to cíti a bude v tom vyrastať. Každopádne dobre sleduj túto psychopatku, až mi bolo do plaču toto čítať, pred tebou sa môže tváriť v pohode, za chrbtom malému ubližovať, nadávať a týrať. Ked som si prečítala , čo píšeš, ja by som jej po pôrode najradšej to dieťa odobrala a dala milujúcim rodičom, čo roky nemôžu mať deti a dali by mu všetko. Ak má niekto psychické problémy a potvrdilo sa to pri prvom dieťati, načo má druhé, keď je to pre ženu silná záťaž aj hormonálna? Ty asi tiež nebudeš celkom v poriadku, že si do toho šiel.