Zdravim vas.
Ako nadpis hovori, moja manzelka uz nenavidi nasho nenarodeného syna a ma z toho vazne psychicke problemy. Nieje prvorodicka, je to jej druhe dieta no to prve ma este zpred nasho manzelstva.
Napriklad dnes vybuchla a uz skoro krikom, ze ho neznasa. Ze lutuje toho, ze s nim nedokazala ist na potrat, ze toho parazita uz nechce v sebe ani chvilku.
Termin mala mat uz 12.8. ale prenáša ale zase maly je menai o 10dni oproti tomu aky by mal byt. Snazi sa vsetkymi moznymi trikmi maleho vyhnat uz von, skace hodiny na lopte, pije caje k tomu, chodi po schodoch jak zmyslov zbavena. Vcera sme boli na kontrole a tam si poziadala o Hamiltonov hmat, co by mal vyvolat potrat, akurat jej to sposobilo, ze cely den mala silne kontrakcie, no voda stale neodtiekla.
Podla kontrakcii sa uz neriadime lebo podla nich sme tam uz boli 3x a zakazdym z toho nic nebolo tak caka az na tu vodu az praskne.
Aj to, ze ho prenasa vravi, ze maly robi vsetko preto aby ho nemala rada. Totiz uz ma velmi intenzívne poslicky uz 3 tyzdne.
Tych strasnych veci, co nahovori a spravi by som tu mohol pisat cele A4ky. Hrozne moc ma to trapi, snazim sa jej pomahat to prekonat ako je v mojich silach, uz sme sa na tu temu rozpravali cez 12 hodin a stale to k nicomu nevedie, max tak na den to pomoze.
Fakt sa toho bojim aby s nim naozaj neflakla "omylom" o zem ked jej ho daju na bonding.
Budeme potrebovať pomoc odbornika a neviem kde sa s tymto obratit. Na psychologa? Psychiatra?
Maju takí psychologovia casy mozne k nastupu ihned? Nakolko teraz uz nieje za 5 minut 12 ale uz 5 minut po dvanastej. Dakujem, zufaly Duro.
