Dá sa vôbec bojovať so stálym smútkom v živote? Nech robím, čo robím nie som šťastná, cítim prázdno a každý deň je pre mňa utrpením. Nič ma nerobí šťastnou, z ničoho sa neviem radovať a ak náhodou niečo dostanem, napríklad psa, tak mám radosť len chvíľkovú a rýchlo to odoznie. Niekedy sa rozplačem. Niekedy mám takú bolesť v duši, že chcem zomrieť, mám pocit, že len prežívam. Striedajú sa u mňa obdobia depresií s obdobiami, kedy mi je dobre, ale šťastná aj tak nie som. Pritom mám muža, skvelého muža, ktorý ma miluje. Mám pocit, že som nemožná, neschopná, odpísaná... Cítim sa takto už odmala, veľa bolesti som prežila, veľa ponižovania, vysmievania, ľudia mi ublížili. Neviem čo s tým :(
Nie som šťastná v živote
A pre dobro ostatných ľudí vám odporúčam nechoďte sem bývať.
Bohužial takýto ''šťastný ľudia'' smutne preslávenej obce by vám závideli aj rakovinu.Bedač alkoholizmus atď atď...Lebo: iba hlupáci nevedia čo zo svojím životom preto ho chcú otravovať druhým lebo nič nemajú.
Tebe až moc.Máš to v tvojich zlých hlúpych a zákerných génoch.
*ahjajjaj*
Tiež sa mi toto dialo..Človeku to postupne začne na hlávku udierať..
Asurajka: Ako sa mas teraz? Je ti lepsie? Presli uz nejake mesiace, budem rad, ak das o sebe info ;)
Ono je to normálne, že človek, ktorý je v karanténe sám doma sa rozpráva s izbovými rastlinami, stenami, či hrncami v kuchyni. Na psychiatra je potrebné sa obrátiť, keď vám tieto predmety aj odpovedajú.
táto situácia je náročná myslím, že pre každého z nás, nielen pre ľudí, čo sú samy :/
Myslism, ze teraz bude s tym mat viacero ludi problem, niektori musia byt doma uplne sami, bude to tazke aj po psychickej stranke
Dobrý deň,
tuto vidím problém vo vašom vnútri. Muselo sa Vám niečo stať v detstve možno čo si ani nepamätáte ale máte v sebe nejaký blok. Treba popátrať do minulosti, a nájsť koreň prípadu. *Ako chvílkové upokojenie alebo seba povzbudenie je dobre, keď si len tak ráno sadnete, zavriete oči a budete rozmýšlať nad všetkých dobrým čo vás v živote postihlo. Máte muža, je vonku krásne počasie atd. Doporučujem taktiež minimálne 30 min na priamom svetle, ak sa bojíte že ked ste moc v klude aby ste nezačali myslieť na zle veci alebo chytať pocity nedokonalosti, nepotrebnosti atd. pustite si ktomu hudbu a snažte sa napríklad prekládať text na odreagovanie. Ako ďaľší krok odporúčam navštíviť terapeuta, bohužial tam moje vzdelanie už nespadá, takže vám len viem povedať, že terapeut by Vám pomohol nájsť kameň úrazu a pohol ho zneškodniť alebo minimálne umierniť. Nezabúdajte že nieste jediná ktorej sa tekéto veci dejú a dá sa to vyliečiť, dobrý krob bolo aj to ,že ste napísali na toto fórum, nevzdávajte sa a držím vám palce.
DdP.Eliot
Každý v živote hľadáme niečo iné, ťažko je niekedy prísť na to, čo je to. Mne to tiež trvalo.