Dá sa vôbec bojovať so stálym smútkom v živote? Nech robím, čo robím nie som šťastná, cítim prázdno a každý deň je pre mňa utrpením. Nič ma nerobí šťastnou, z ničoho sa neviem radovať a ak náhodou niečo dostanem, napríklad psa, tak mám radosť len chvíľkovú a rýchlo to odoznie. Niekedy sa rozplačem. Niekedy mám takú bolesť v duši, že chcem zomrieť, mám pocit, že len prežívam. Striedajú sa u mňa obdobia depresií s obdobiami, kedy mi je dobre, ale šťastná aj tak nie som. Pritom mám muža, skvelého muža, ktorý ma miluje. Mám pocit, že som nemožná, neschopná, odpísaná... Cítim sa takto už odmala, veľa bolesti som prežila, veľa ponižovania, vysmievania, ľudia mi ublížili. Neviem čo s tým :(
Nie som šťastná v živote
asurajka
buducamamina
Treba hladat v zivote zmysel...Kolko ludi by rado zilo a nema tu moznost, tak si treba uvedomit a vdacit za zivot!
MrkvovyDzus
No treba ísť na všetko správnym spôsobom :)
lujziara
Lenže toto nie je recept na všetko. Niekomu ten vzťah s bohom prospeje, ale niekomu to nič nepomôže.
MrkvovyDzus
Tak, ako to tu už bolo povedané. Treba posilniť svoj vzťah s Bohom.
"Stvoril si nás pre seba Pane a nespokojné je naše srdce, kým nespočinie v Tebe. " (Vyznania 1, 1)
Asi viem ako sa cítiš. Zažívam niečo podobné, nie stále, ale zažívam. A tiež to trvá dlho, povedal by som, že od obdobia základky. Môžem si za to aj ja sám, teda, ak to nie je len o mne a o mojich chybách, vtedy by tam malo byť slovko "iba" :D
Skús si zodpovedať tieto otázky, možno ti to v niečom pomôže:
Ako vyzerá tvoj denný režim? Máš okrem manžela aj priateľov? Aký máš vzťah s rodinou? Chodíš do spoločnosti? Máš sa s kým úprimne rozprávať? Aký je tvoj talent? Talenty? Čomu sa rada venuješ? Čomu si sa rada venovala, keď si bola malá? Čo ťa baví? Čo ťa bavilo? Chcela by si niekomu pomôcť? Viacerým? Alebo ich potešiť? Môžeš na to použiť svoje talenty? Čím by si mohla byť užitočna?
Myslím si, že vieš pomenovať, kvôli čomu pociťuješ bolesť. Skús sa teda zamyslieť nad tým, čo s tým môžeš urobiť, ako to zlepšiť.
Jedna poznámka: vyhni sa vešteniu, homeopatii, horoskopom, numerológii, ezoterike a podobným veciam, ktoré sa tvária, že pomôžu ,no pritom sú nebezpečné a škodia. Áno, narážam aj na pani, ktorá sem pridala príspevok (no offense).
coja
len vela veci berieme ako samozrejmost a casom byt vdacny za malickosti je velmi tazke aspon to vidim okolo seba
vesticalubomira
To , že nič necítiš a nič ťa neteší je obranný mechanizmus na niečo nezvládnuté z detstva. Je dôležité pracovať s podvedomím a tým sa vyčistia bloky. Môže to súvisieť aj s našimi predkami . V tedy opakujeme osud niekoho v rode. To sa volá pečať rodu. To všetko sa s prácou s podvedomím dá zmeniť. Viac info na mojej stránke : www.lubomirabartosova.wixsite.com
mirinda890
možno len sa treba naučiť byť vďačný za obyčajné bežné veci :)
zemlicka32
Hm, tak možno potrebuješ aj odbornú pomoc, aby si sa vyrovnala so sebou a aby si nebrala všetko tak tragicky. Veď život je pekný, len sa treba naň tak pozerať.
katikaluz14
Paulita-každý život je istým smerom ťažký.Ale je to o tom ako sa k tomu postavíme.
paulita
takí život je jednoznačne ťažký a preto si treba nájsť to, čo ťa v živote bude tešiť. nejaký koníček, záľubu, hocičo!
