Nie som šťastná v živote

Príspevok v téme: Nie som šťastná v živote
asurajka

Dá sa vôbec bojovať so stálym smútkom v živote? Nech robím, čo robím nie som šťastná, cítim prázdno a každý deň je pre mňa utrpením. Nič ma nerobí šťastnou, z ničoho sa neviem radovať a ak náhodou niečo dostanem, napríklad psa, tak mám radosť len chvíľkovú a rýchlo to odoznie. Niekedy sa rozplačem. Niekedy mám takú bolesť v duši, že chcem zomrieť, mám pocit, že len prežívam. Striedajú sa u mňa obdobia depresií s obdobiami, kedy mi je dobre, ale šťastná aj tak nie som. Pritom mám muža, skvelého muža, ktorý ma miluje. Mám pocit, že som nemožná, neschopná, odpísaná... Cítim sa takto už odmala, veľa bolesti som prežila, veľa ponižovania, vysmievania, ľudia mi ublížili. Neviem čo s tým :(

diia

najidealnejsie by bolo, keby si si nasla nejakeho psychologa, s ktorym by si sa o tychto problemoch vedela rozpravat a isto by ti to pomohlo

Tomaas 12345

erikakika :

Pre prácu sa netráp, dakedy museli ludia pracovať ako otroci a teraz prinajhorsom skončíš na urade práce na podpore alebo ako predajca notabene čo ešte nie je také zlé v porovnaní s otrockymi pracami ktore museli dakedy otroci robiť.

Ano, ludia su zlí a človeka sklamu, preto ja osobne si nehladam svoje štastie v ludoch ale v Bohu Ježišovi Kristovi, v nom si hladám svoje štastie a som aj štastný. Ty si veriaca ?

erikakika

Ide o to že som zťp a z toho dôvodu mám veľký problém si nájsť prácu.Posielam pracovné ponuky, ale väčšinou je to bez odozvy. Problém je , že aj keď by ma niekto do roboty prijal, tak by ma aj hneď vyhodili, pretože mám problém s rýchlosťou. Nemôžem mať prácu, kde by som bola v kontakte s ľuďmi pretože mám problém s rečou (zajakávam sa).Chcela som ísť študovať VŠ , ale odbory ktoré som chcela študovať nemôžem, pretože sa zajakávam. V poslednej dobe sa tým všetkým trápim, zisťujem aký je tento svet zlý a plný falošných ľudí.
Už ani neviem či môžem ľuďom dôverovať, pretože nikto nie je ku mne úprimný :(

marek1251487

Problémom je, že problémy sú aj budú súčasťou našich životov. Neexistuje dokonalý stav šťastia. Vždy budeme mať z niečoho smutnú náladu, vždy sa budeme pre niečo trápiť. Preto by sme mali v našej duši vytvoriť miesto pre pocit, že je bežné a normálne cítiť diskomfort, bolesť a nepohodlie.. Zdravým príkladom a motiváciou nám je predsa príroda:

Demonštruje nám ozajstnú realitu. Nemôžete zastaviť dážď, kým sa všetka voda nevyprší. Má to svoj poriadok. Nemôžeme oddialiť zapadajúce slnko. Má svoj prirodzený čas a rytmus. Teplotu nemôžete nastaviť na pohodlných 26 stupňov. V prírode si uvedomíte, akú malú kontrolu máte naozaj. Spomeniete si, že trápenie a nedostatok kontroly sú súčasťou života a akceptovanie tejto skutočnosti spôsobuje nielen znášanlivosť, ale aj pocit radosti zo života.

To je cesta, ako byť s(p)okojnejší. Naša kultúra propaguje škodlivý mýtus, že by sme sa mali usilovať o to, aby sme boli čo najdlhšie v pohodlí, aby bol náš život len príjemným a aby sme čo najviac odolali ťažkostiam. Jednoducho nemôžeme byť spokojní alebo v pohode po celú dobu. Nemôžeme ovládať všetko. Práve tá snaha dosiahnuť trvalý komfort a kontrolu nás duševne vyčerpáva a zabíja. Nie ten diskomfort samotný..

Ak potrebujete odpovede, choďte do prírody. Tam ich nájdete. Pretože príroda sa na nič nehrá. Žiadne masky, pretvárka, žiadny chaos. Všetko je v nej presne, ako to len najoptimálnejšie byť môže. Ak cítite prázdnotu, dokáže vám taktiež vytvoriť otázky, ktorými sa začnete zaoberať.

Napríklad: cítite sa opustení? Sadnite si do lesa. Určite nájdete podobne opustený strom niekde na okraji, ktorý by mal byť podobne smutný. A aj tak nemá dôvod. Taktiež má svoju úlohu a nie je bezcenný. Naznačuje napríklad, kde les začína, čo je veľká pocta. Ako jediný ste si ho všimli. Ostatné stromy v lese zanikajú. Aj pod jeho konármi našli rastliny a huby pôdu pre život. Čiže ani vy ako opustení a osamelí tu až takí samí a bez zmyslu života tiež nie.

Možno vlastne ani nemáte dôvod cítiť toľko smútku a bolesti. Len si ho vytvárate, aby ste cítili aspoň niečo. Pretože najhoršia emócia je: žiadna emócia. Nahraďte to rozjímaním v prírode. Príjme vás bez predsudkov, nech už si myslíte že ste akí ste. Zrejme nájdete odpovede tam, ako tu vo fóre..

erikakika

Viem o čom hovoríš. Aj ja som v poslednej dobe smutná a už ma skoro nič nebaví ani tie veci, ktoré mi niekedy robili radosť. Som často náladová. Niekedy mám aj dni, že celé dni len preplačem. Pred druhými sa tvárim že som v pohode, ale opak je pravdou. Je veľa vecí, ktoré ma trápia, ale nie som ten typ človeka, že by som o tom niekomu povedala radšej to v sebe dusím, pretože nechcem nikoho zaťažovať svojimi problémami. Snažím sa byť v pohode , ale niekedy je to ťažké.

miki25

Ahoj asurajka, neviem či to budeš čítať, ale so smútkom v živote sa bojuje veľmi ťažko. Sám mávam podobné stavy. Som ťažko chorý duševne na plnom invalidnom dôchodku, ale snažím sa neopúšťať sa. Pomáhajú mi rôzne aktivity, ktoré mi robili radosť kedysi. Dnes je s tou radosťou oveľa horšie, ale aspoň mávam z toho relatívne dobre pocity. Jednoducho niekde hlboko v srdci pri nich cítim lásku. Chodievam na športové podujatia, pozerám obľúbené seriály, hrávam futbal s kamarátmi a potom ideme posedieť, navštevujem psychiatrický stacionár. To sú také „potešenia“ moje.