Som uplne na dne

Keď niekedy stačí dobré slovo, podpora a človeku to pomôže :)

"Nemusíte ist mojou cestou, ale je dôležité aspon si uvedomiť že cesta existuje, a rozhodne to neni cyklus depresii, uzkostí , sebalutosti, a dalších milion nalepiek ktoré si denne dávame a myslime si že sme to my... :

Tvoje myslienky a smer ktorym si sa vybral je akoro taky isty ako ten moj.
Mozem potvrdit to co pises, ze "moje myslienky, to nie som ja". PRESNE TOTO SI UVEDOMIT, KED MAS DEPRESIU. A urcite ti to dava dobry pocit, ze si tie myslienky uvedomujes , a nasledne zistujes zaujimave veci, nad ktorymi si sa mozno nezamyslal.
A prave v tom je to, ze ludia preto zostavaju v depresii, lebo toto nerobia.
Ano, to si treba uvedomit. Cize super.
Ano, treba sa posuvat pomalymi krokmi.

Som si spomenul, ze minule sme si pisali.
Skoda ze si tak daleko, rad by som aj pohovoril.

Co sa tyka mna, tak aj po zavedeni tejto metody u mna pretrvava pocit stagnacie. A nemam vela energie. Ale som so sebou spokojnejsi.
Na ego mas zsujimavy nazor. to sa ale tazko definuje, kto som vlastne ja :)

Tu máš niečo na ukojenie LajO) youtu.be ,:-)

Aspoň máš spoločnosť šnúrika keď si tak sklesol.:-)Vyskúšaj si zastrčiť nejaký kolík uvidíš ako ťa to nakopne.Ja viem každý ťa len sfackal najviac tvoj život chudák máš to ťažké:-(

aha pardon, az teraz som si vsimla, ze prispevok je rok stary. Som rada ze ti je uz lepsie teraz :) . Este by som dodala , teraz ked ti je uz lepsie, ze dost pomaha na dobru naladu a nacerpanie energie priroda a cerstvy vzduch. Nesed doma, nelutuj sa, nepocuvaj smutne pesnicky. Pust si nieco vesele, energicke.. Uvidis , ako ta to nakopne :)

Tvoj problem je , ze neuznavas lieky, nechces pomoc. Lenze sam si nepomozes. Ved v takom stave si uz roky, ako pises. Na čo čakaš? Kym sa preleje pohar tvojej trpezlivosti a niečo si urobiš?? Ak chces co i len trochu zit normalny zivot a dat si sancu na normalny zivot, VYHLADAJ PROSIM TA PSYCHIATRA. Naozaj to myslim dobre. Ani si nevies predstavit kolko ludi berie antidepresiva. A čo?? V dnesnom svete je to uz normalne. Neboj sa, nebudes zavrety niekde v kazajke. Budes normalne doma len si das tabletku. Ale ten rozdiel naozaj uvidis! Mala som spolubyvajucu, ktora bola na tom tak ako ty. Uplne akoby som to čitala o nej. Ona sa do tejto situacie dostala pretoze jej zomrela mama. Nikto jej nemohol pomoct. Ani psycholog, ani my, kamaratky. Bola uz v takom stave, ze len lezala, revala a pocuvala smutne pesnicky. Nastastie za tym psychiatrom išla,pretoze si uvedomovala vaznost situacie. A dnes? Je z nej iny človek. Ma este sedenia aj u psychologicky, ale to jej len pomaha. Nedus to v sebe a urob pre seba niečo. Toto sa samo nevyrieši. Ak si nepomozes sam a nevyhadas pomoc, nepomoze ti nikto. Je to na tebe. Vela stastia.

Zdravím, chcel by som po viac ako roku zaktualizovať tému a trošku rozvinúť môj životný progress pre niekoho kto to možno bude čítať a vidieť sa v tých prvých odstavcoch čo som tu napísal pred rokom. Možno niekomu dám motiváciu znova sa nadýchnuť nádeje, niekomu silu zvládnuť ťažký deň (pamätaj je to len deň nie celý život), a pre niekoho len formou vyvíjajúceho sa životného príbehu niekoho iného skrátiť nudnú chvíľku pri káve či kľudnom víkendovom večeri.

Chcem napísať pár vecí nejakých vecí ktoré sa mi stali no nemám žiadnu predstavu akým spôsobom to podám, nemam žiadnú osnovu , žiadny štýl podania takže to proste len napíšem tak ako to cítim, možno to ani neni dôležité ale tak koniec koncov je to moja téma :D

Za ten rok som sa snažil zmenit vo vela veciach, niečo samozrejme išlo lepšie, niečo išlo 2 kroky dopredu 1 dozadu a potom som zakopol a spadol na držku :D , hlavne som začal pracovať na psychike, a myslení, čo sa da už všimnút v iných príspevkoch, no nieje všetko len dokonalé ako pipisujem, napriek tomu že v niektorých prispevkoch tu to vypadá ako keby som sa už kompletne zmenil tak vôbec tomu neni tak, dôležité je pochopiť že tieto vecí sa menia pomaly, postupne, niekedy s frustraciou , niekedy s kludom, zaleží ake "emočne vrstvy" ste si vypestovali a do akej miery ste sa s nimi stotožnili... ale je to vedomí proces odmietania stotožnenia s emociami či predstavami ktore vás definovali (samozrejme hlavne tie ktoré chcete odstrániť) Povedzme že najprv ste proste smutný, depresívny, a veríte tomu , veríte že každá myšlienka ktorá vide z hlavy ste vy, no prva zmena prichádza v uvedomení že nie nieste to vy, je to proste vaša mysel (vaša mysel!!! ) vy ste jej šefom, je to váš nastroj, prvotne uvedomenie si že máte možnost nepriat každu myšlienku a nedávat jej energiu otvára možnosti ako začat pracovať so zabudovanými už podvedomými alebo zautomatizovanými procesmi vo vašej hlave ktoré su tak normálne že si ani neuvedomíte že ste mali nejaku myšlienku a automaticky sa začinate podla tej myšlienky citit.. je to proste vaša "krv" , v tomto bode by ste zrejme mali vediet čo chcete "pozorovať" nie myslet na to, ale pozorovať, to znamená keď máte myšlienku že ste (doplnte si) tak si ju len uvedomiť ale nedávat jej žiadny emocionalny naboj, žiadnu energiu, len si byt vedomý že ta myšlienka sa vynorila, tým že ste si ju uvedomili tak ste rozhodli aby ste sa nestali tou myšlienkou, (myslim skutočne uvedomiť, nie byt tou myšlienkou ovladany) je to tažke pochopiť ale myslím že väčšina rozumie čo myslím , niečo ako ked pozorujete svoje dýchanie a ste to vedomie v pozadí.. nejak takto. Napriek tomuto všetkému a všetkým znalostiam, neni vyhraté, tým že 1x zvytazite ešte neznamená že všetka ta dlhodoba "práca" ktorou ste si tie myšlienky utvrdzovali do "osobnosti" nezmizne len tak... preto ako som pisal na začiatku, nejake dni možete vidiet zmeny, ale aj po nejakej dobe možete pekne padnuť na hubu a tu je dôležité si uvedomiť že ste sa nevratili uplne na začiatok, proste ste zakopli a to je cele, doležite je sa postavit a ist dalej, mne sa stalo X krát aj napriek tomu že som vedel o tomto ako to funguje že som sa stotožnil, niekedy dokonca aj vedome pretože už som bol normálne aj závislý na tých negativných emociach.. je to niečo čo vas tvorilo a zrazu vaše ego utrpí podpásovku, vaša prestava o sebe samích sa ruti dole.. dôležité je uvedomiť si že stare treba nahradit novým, odnaučenie sa niečoho trvá nejaku dobu a cesta neni lahká, napriklad také agresie, mesiac sa vam darí byt uplne v pohode a potom sa na niečom poriadne nahneváte.. nevrátili ste sa na začiatok, už ste dávno uplne inde, dokonca tak daleko že ste si uvedomili že ste sa nahnevali, že to nechcete aby vas to tvorilo, a nestotožnujete sa, ked si to porovnáte predtým tak ste sa mohli nahnevať a pritom ste mohli byt v tom cykle tak zabehnutý že ste sa vlastne citili kus lepšie po agresii pretože ste si zase pekne utvrdili ego (ja ego vnímam ako predstavu minulosti , všetky veci čo ma tvoria , o ktorých si myslím že som to ja , celý život ktorý vytváral "predstavu mojej osobnosti" ) Takto nejak som precoval na psychike za posledný rok, literatúra z ktorej som čerpal je rôzna, je to niečo čomu som sa ja sam rozhodol verit a poskladal som si z toho toto, dost som čerpal napriklad z knihy od Eckharta Tolleho , ale aj iných. Nie nepovažujem sa za uplne nového človeka, aj ja si stále musim uvedomovať zabehnuté cykly , niektoré menej, niektoré sa v mojej mysli už skoro ani nevynáraju , niektoré su stále , zaleži do akej miery som si pestoval dane emocie/myšlienky a do akej miery som veril že som to ja.. o to tažie to je, je to práca so sebou, na dlhší čas, ale viem povedať jedno, STOJI TO ZA TO , ked som si dnes prečítal to čo som písal pred rokom tak vidím vela negatívnych myšlienkových vzorcov/ pochodov ktoré som si ani neuvedomoval že su zle a len dalej vytváraju situaciu v ktorej som bol.

Dnes som na tom tak že sa mam daleko viac radšej, nebojím sa k sebe povedať priaznive slová , nebojím sa mať rád sam seba (nie nemyslím narcizmus a neni to ani utvrdzovanie ega) Je to pestovanie zdraveho sebavedomia, daleko si viac seba viac vážim, snažím sa byt štastný sam so sebou, žit skrz štastie, prestal som k sebe negatívne hovorit, formou - ja som blbý, ja som taky a taky.. a vždy ked si to nahodou reflexivne poviem, tak automaticky mi naskočí kontrolka a hneď sa nad tým zasmejem , pretože nechcem dávat myšlienke energiu. Ešte to neni uplne ako by som si predstavoval, ale ak to mam porovnať s predroka tak je to na velmi dobrej ceste :) Mam dni ked som bezdôvodne štastný a užívam si to, menej si berem osobne veci od iných ludí aj ked tunak ešte niesom uplne Ok, no viem že na nazore druhých nezaleží, začinam sa mat fakt rád :) A dokonca aj svoje chyby , to mi pripomína že som len dokonalost v nedokonalosti, človiečik stvorený niečím väčším, a nie nafuknuté ego ktoré je deštruktívne v každom smere a ohlade.

Neviem čo viac dodať popravde som neplánoval robit výklad , ale ak to niekomu pomôže alebo ho aspon motivuje začať niečo robiť a možno za rok sa mat možno len aj o 20 % lepšie ako sa ma tak to stoji za to, máte to na celý život. Nemusíte ist mojou cestou, ale je dôležité aspon si uvedomiť že cesta existuje, a rozhodne to neni cyklus depresii, uzkostí , sebalutosti, a dalších milion nalepiek ktoré si denne dávame a myslime si že sme to my... chápem že niektoré psychické problémy sa nedaju vyriešit len čistou zmenou vzorcov , ale rozhodne sa týmto alebo inou cestou da zlepšit kvalita vašeho života aj ked možno nie uplne , ale prečo sa necítit lepšie ked sa dá? Kto by tam ostával dobrovolne? Nežite minulostou, začnite si vytvárat novu buducnost, tým že dnes sa rozhodnete inak. Dnes - to je to jedine čo máme, alebo to všetko čo máme. Ešte mini citát na záver - “Yesterday is history,Tomorrow is a mystery, but today...is a gift.Thats why it’s called the present” Prajem všetkým štastie,radost a zdravie, a pre tých čo sa snažia dostat s podobných problémov - vela uspechov pri práci na vás samích, tlak z vas spravil diamanty, je načase ich vybrusit k "dokonalosti"

Ďakujem za príspevky, určite zmena príde.. mám ciel.. konečne viem približne čo od života chcem a chcem sa posúvať v pred.. teraz som si kúsok dopriaval relaxu, čiže som nejak neriešil nič, len som chodil von, či sám či kamoš, rodina atď.. občas pivko, takisto aj stravu som prestal kusok riešit :D je leto čiže slniečko, voda, a tak.. :) musím povedať jednu skúsenosť čo už som proste zažil viac krát no tento rok sa to uplne potvrdilo a to že, ak ma niekto depresie atď.. typicky cez leto je to lepšie.. u mna to platí uplne.. ja sa od aprila furt smejem, mam 180 stupnov uplne zmyšlanie z negatývnych melancholických vzorcov zameraných na minulost, skôr pozitívne vzorce, zamerane na sebarealizaciu a buducnost.. radosť a spokojnosť, v zime som mal slabu psychicku odolnosť teraz som z časti vyrovnaný človek :D je užasné čo naše slniečko dokáže a vitamín D.. neuveritelné.. samozrejme neni to len o tom... meditácie, techniky myslenia, snažit sa každý den nejak sam seba posunut, hoci nie vždy to ide hlavne ked neni energia.... verím v zakon pritažlivosti.. to čo vyžarujeme do dostaneme :) aj ked to nechceme no proste si to pritiahneme už len tým že myslíme vzorcom - toto nechcem , toto nechcem, namiesto toho by sme mali mysliet - chcem toto, to je ako keď ja sa sustredím na to že mam zdravotné problémy, a mal by som sa sustrediť na to že chcem byt zdravý, že budem a pracujem na tom... je to len začiatok cesty... no na druhej strane, skrz bolesť človek rastie, získava mudrosť, samostatnosť a dalšie veci, možno že si za rok poviem že som vdačný za toto že sa mi to stalo a budem to brať len ako niečo čo mi vesmir daroval aby som získal niečo ešte lepšie :) Momentálne som štastný, a najlepšie na tom je, že byt štastný je vec ROZHODNUTIA a to som si toho prežil.. :) Nejdem rozpisovať čo ale naozaj ano.. a vidíte nakoniec aj ja citím štastie a to nemam prácu, lásku a dalšie veci :D je to haluz, proste tie myšlienky čo máme niesme my, je to len nastroj ktorý nevieme používať, my sme entita za tým "plátnom" ktoré si premietame, sme duša, inteligencia či ako to nazvať.. :) Viem že aj v buducnosti prídu tažké časy ale viem že má cenu bojovať za to, pretože na konci každej búrky príde svetlo. Myslím že väčšine z tejto pozitivity už idem na nervy :D ale je to zaujímavé :) Proste som si týmto musel prejst aby som sa stal lepším ako som bol, a ja sa budem snažit fungovať týmto spôsobom.

mamita1 vdaka :) jasné nejake financie mam ešte bokom, čiže do práce sa nehrniem, šetrit viem a niesom naročný typ... proste moje zdravie a spokojnosť je mi cennejšia ako pár eur naviac zarobených

ahjajjaj dakujem, ano vonku chodím často, dokonca ked je pekne tak mi až vadi ked doma som :D ale dakedy proste nevládzem tak sa aspon vyhrievam a slnku.. milujem slnko, ani si to neuvedomujeme :D ale vlastne vdaka tomu že taka "obyčajna blbost" ako to že slnko svieti nam dáva možnosť žit a fungovať na našej planéte a riešit tie naše každodenne malicherné kravinky ktoré riešime :D sme ešte stále ako ludstvo v plienkach. Na to náčine sa zatial necítim nejak extra čo sa týka energie, skôr prechádzky a bicykel no a samozrejme ked som pri vode trošku zaplávať, to príde časom... rozhodne mám so svojou figurou plány aj ked vobec zle nevypadám ani teraz :D len viac svalov možno tak. Domáce zvieratko no neviem, teraz žijem tak spontanne, čiže psík je premna asi dost "nekomfrotné" a mačka neviem zatial nejak extra neriešim, pretože spoločnosť ako tak mám a nechcem byt nahodou nezodpovedný a zanedbávať to zvieratko ak by sa nahodou veci obratili zlým smerom.. aj ked napad samozrejme berem a stále si ho držim v hlave už prvý krat čo mi to tu niekto napisal v tejto teme.

ovomaltine no maš pravdu, ide o to ako využijem ten čas svoj, niesom si istý že či si môžem dovoliť obetovať svoj čas pre niekoho ineho ked by som ho mohol využiť pre zatial čo najefektivnejšie aby som si zkvalitnil život a potom sa plno sustredil na tuto oblast alebo ist na to nejak hekticky že aj aj.. no toto je moc na nahodu.. popravde som tak dlho sám že som zvyknutý aj na spoločnost sameho seba a nevadí mi to, viem ocenit tie veci ktoré to prináša a to je z časti klud, vela času na seba a povedzme si na rovinu aj energie.. a kedže ja jej dakedy fakt nemam na rozdavanie tak je to somnou neisté.. rozum mi proste hovorí že mám čas a príde to neskôr a ak nie.. tak proste nie, budem sam, ved možem byt štastný aj sam nik mi nebráni :D V tejto oblasti musím toho vela dohánať, celý život som sa nejak v tomto smere nerealizoval.. v puberte pretože som mal rád hry a postavu som nemal najlepšiu tak som sa hanbil a teraz par rokov kvoli zdravotným problemom.. ani neviem ako by som sa mal zoznámiť mimo internet kedže moc mesto nechodím a tam ani nenajdem typ baby ktorý mi sedí.. alkoholové víkendy alebo vkuse nejaké zabavy niesu premna.. :) časom to nejak príde proste.. ale vdaka za tip :)

modra obloha, nikdy nebudes uplne pripraveny, ze teraz sa uz mozem zoznamovat. ked sa ti chce, tak sa zoznamuj, nemas co stratit, mozno prave to ta posunie zas vyssie. a nikomu nevadi, co opisujes, nikto nie je dokonaly.

modra obloha, nikdy nebudes uplne pripraveny, ze teraz sa uz mozem zoznamovat. ked sa ti chce, tak sa zoznamuj, nemas co stratit, mozno prave to ta posunie zas vyssie. a nikomu nevadi, co opisujes, nikto nie je dokonaly.