Kde sú tí nešťastní single muži?

2019END: ako nejaká psychicka opora v podobe partnerky by nebola zlá ale čo ja viem? Nie som expert na kodovanie (vyjadrovať zaujem zakodovaným spôsobom - ako som pisal vyjadriš priamo - zle lebo dotyčna sa vystraší, nevyjadriš vôbec - friendzone) nie som niekto čo funguje čo veta to vtip, to dvojzmysel (a svaly nejake abo čo tiež nemam)......... A jedno z riešení pod. situacie ako ja je využivať inštitúciu zvanu bordel :D (niečo ako sex je potreba a netreba to odsudzovať)

Vstupim vam tu do diskusie - ja nahodou poznam par muzov aj po tridsiatke, ktori este nemali vztah a su to ti najstastnejsi ludia vobec - naucili sa plne sebestacnosti, nikto im doma nekvaka ze hento a tamto, mozu si robit co chcu a kedy chcu... Len bez zeny je zivot blazeny ci ako to povedal raz jeden mudry ujo.

Tak možno sa len stačí zamyslieť prečo to stroskotalo a len sa tomu vyvarovať. Ale samozrejme základ je byť spokojný sám so sebou a tak nejak byť spokojný aj single. Zasa neuznávam keď niekto nasilu zotrváva vo vzťahu len aby nebol sám, ale tak isto zotrvávať nasilu bez vzťahu je rovnaký extrém a tiež to nie je dobré. Ale to je len môj názor.

Ono je umenie byť šťastný. Keď teda píšete o tom byť šťastným. ...

Ale ono aj načo byť šťastný celý život, keď potom príde sklonok života a človek pôjde buď do pekla alebo neba. A to väčšina si myslí, že pôjde do neba, alebo si nemyslí nič.
Nechcem nikomu vtiesňovať môj pohľad na život, ktorý mám vďaka Kristovi, ale na čo hľadať vzťah ako prvé v živote, keď to je v skutočnosti štvrtoradé.

Staci si vyhonit, takze vztah netreba.

Ono na co by som drel od rana do vecera pre zenu, ktora miluje akurat tak moju peňaženku?

Vyhľadala som to, Charles B., sa mi nechcelo, všelijak mi na mobile obrazovka prepína. :-D

Charles, ja viem čo tým myslíš, ja to tak mám v inej veci. Ja som to len napísala podľa toho čo si napísal dole.

Príspevky od tohto používateľa boli zablokované, na základe opakovaného porušovania pravidiel diskusie.

Hhah, Cherry: mal som zlé skúsenosti vo vzťahoch a proste to už nejak nevyhľadávam. Nehovorím ze nie je štatistická pravdepodobnosť, že možno niekoho niekedy niekde stretnem a budú vzájomne sympatie, nemam srdce z kamena ani nie som apaticky, nic take, len proste uz nie som cely nestastny alebo cely v euforii z toho a aktivne si nikoho nehľadám. Nechodim na zoznamky, nechodim po baroch, diskotékach a pod., ani neoslovujem kazdu zenu, ktora mi pripada byt mila, sympaticka a prirodzena. Uz mi proste nejak dochádza na to energia. A miloval som silno, miloval som velmi a bol som chvílu velmi na dne (metaforicky aj doslovne), ked to napokon stroskotalo. Uz len nemam energiu nazvys robit si fosne nadeje a zaoberam sa radšej svojimi vecami ako "veriť".

fonte tak odseky si budem písať ako chcem ja. Píšem podľa mňa dostatočne zrozumiteľne a čitateľne. Tak asi preto píšem o jednotlivcoch lebo nekatuľkujem ľudí podľa sociodemografie.

Charles tak zaujímalo ma, že či vážne ľudia kvôli pár neuspechom zanevrú a stanú sa citovo chladnými ale uznávam, že single neznamená byť nešťastným a jasné že radšej single ako v deštrukčnom vzťahu, ale úplne rezignovať? Ako taký mechanizmus funguje? Lebo vy čo neveríte v lásku a vo vzťahy vlastne nie že popierate to, že by vás mohol niekto milovať - vy popierate hlavne vlastnú schopnosť milovať druhú osobu alebo cítiť lásku. Pretože keď v ňu neveríte, to znamená že ste ju ani vy sami nikdy necítili. A ak ste ju cítili, tak potom to existuje. Mňa fascinuje tá istota toho, že vás sa to netýka.
Zaujímalo by ma čo by si robil, kebyže sa nejaká do teba zamiluje, alebo čo urobíš ked sa ty zamiluješ. Lebo pokiaľ chlap nie je sociopat tak sa mu stane niekoľkokrát v živote, že sa proste zamiluje, také veci sa stávajú a je to normálne a prirodzené - čo robíte v takých situáciách? Lebo pokiaľ žiješ na tejto planéte kde sa ženy vyskytujú tak sa proste dosť často stáva že človek sa zamiluje a také veci veľmi vôľou neovplyvníš. A keď dlho potláčaš túžby a emocie môže to dosť neprimerane vybuchnúť.