Zdravím,
s priateľkou sme spolu 4 a pol roka, vzťah funguje, máme sa radi, rodiny si sadli. Okrem jednej veci, ona je kresťanka, nemáme sex...asi nemusím vysvetlovať, že ma z toho porazí, prestávam to dávať. O pár týždňov budem mať 25 a som panic. Ale mám pocit, že aj keby sme sa do toho pustili, bude to o ničom a nebude sa vedieť odviazať ani ona ani ja. Ale už sme veľmi dlho pár a ťažko si predstaviť, že by tu už nikdy nebola. Príde mi ako zle rozhodnutie zostať s ňou aj od nej odísť. Ukončil by som to, našiel si novú priateľku a mal plnohodnotný vzťah. Ale rovnako tak si myslím, že by mi strašne moc chybala. Nič nie je dobre z toho. Je to na prd. Mám kvoli tomu samovražedne myslienky. Ale tretia strana má vždy jasnejší pohľad na vec, čo by ste urobili?
