Rada by som si prečítala príbehy ľudí, ktorí žijú v dobrovoľnom alebo v nedobrovoľnom celibáte.
Ako to na vás pôsobí a čím si to kompenzujete?
Nemáte z toho nervy, úzkosť, skratové agresívne správanie alebo to vnímate ako keby to nebola taká dôležitá potreba, ktorou podľa mňa určite je, len mi celibátnici a celibátničky, si klameme.
My, TÍ BEZ SEXU. Ako s tým žijete?
dobreuz, ved napis, ze nemas chut sa rozpisovat co robis, ked mas plne g.
zije sa tak nie moc dobre
Príspevky od tohto používateľa boli zablokované, na základe opakovaného porušovania pravidiel diskusie.
Ved jasne , ako sa vravi clovek si zvykne aj na sibenicu. Ale je to nenormalne , lebo je to normalna ludska potreba , sex neha milovanie , ale treba za to zaplatit ved nic neni zadarmo. Ked si tak spomeniem na tu znamu rozpravku o zlatej rybke. ale su aj vynimky nastastie.
som v dobrovolnom celibate uz par rokov, nevadi mi to, nechyba mi to. praveze odkedy som bez vztahu a sexu, som omnoho pokojnejsia, vyrovnanejsia a mam cas na vsetko, na co som popri vztahoch nemala. Turistika, cvicenie, citanie knih, malovanie, kreslenie, sebarozvoj. rodina... asi ma mnoho ludi povazuje za nejaku divnu ale mne takyto zivot vyhovuje ovela viac.
Ono, keby clovek mal viac penazi, tak by aj nieco rozbehol, ale zase prist o zivot kvoli vacsim peniazom, mne nestoji za to, aj tie nervy si treba setrit na horsie casy. Netreba ist vzdy nad svoje limity, lebo potom clovek dopadne zle. Mat kopec volneho casu a venovat sa viac menej len sebe, z casti aj inym mi vyhovuje. Travim aj niekolko hodin denne na priamom Slnku aktualne, super. Isto ma vystrie neskor ako nepripravenych, lebo stastie praje pripravenym, ale to je moj choice.
Príspevky od tohto používateľa boli zablokované, na základe opakovaného porušovania pravidiel diskusie.
jjano mal som frajerky, keď som mal 15-17 rokov. Môj najdlhší "vzťah" s jednou bol 4 mesiace a s druhou možno 3-4 mesiace tiež. Ďalšie baby čo som mal, tak to bolo len na pár dní, možno týždňov.
Ked som bola sama, bolo mi fajn.No len potom som stretla priatela, zvykla som si na sex, a ked sme sa rozisli tak mi to zacalo strasne chybat.Stretla som chlapa a isli sme aj hned na vec lenze on chcel vztah a ja len sex.Nechcela som mu ublizit, dodnes ma to mrzí, ale myslela som si, ze jemu ide tiez len o sex.Odvtedy som radsej sama.Nechcem uz nikomu ublizit, zaroven nechcem aby niekto ublížil mne.Takze tiez sportujem, ale obcas ked som niekde von , v obchode tak uplne na kazdeho pozeram tak, ze nato mam chut.Neviem si pomoc.Takze mne sa s tym dobre nezije.Neviem vydrzat, ale ani neviem co robit.Nestretla som muza s ktorym chcem zit a spat s muzmi len tak a potom ich nechat,tiez zrejme nedokážem.
dobreuz- prečo by sa mala na teba kvôli tomu nahnevať ? Škoda, že ste sa nestretli.