Rada by som si prečítala príbehy ľudí, ktorí žijú v dobrovoľnom alebo v nedobrovoľnom celibáte.
Ako to na vás pôsobí a čím si to kompenzujete?
Nemáte z toho nervy, úzkosť, skratové agresívne správanie alebo to vnímate ako keby to nebola taká dôležitá potreba, ktorou podľa mňa určite je, len mi celibátnici a celibátničky, si klameme.
My, TÍ BEZ SEXU. Ako s tým žijete?
RussianGirl
dobreuz
Príspevky od tohto používateľa boli zablokované, na základe opakovaného porušovania pravidiel diskusie.
ehm
Samozrejme, že to nie je ktoviečo, ale také stavy ako agresívne skratové konanie z toho vôbec nemám. A myslím, že podobne ako Celibátnikovi mi viac chýba ten vzťah a blízkosť druhej osoby, než ten samotný sex. Ten sa dá sčasti vynahradiť masturbáciou a pomáha aj športovanie. Ja som napr. v poslednej dobe začal chodiť do fitka, kde vybijem prebytočnú energiu a dosť ma to vyšťaví.
dobreuz
Príspevky od tohto používateľa boli zablokované, na základe opakovaného porušovania pravidiel diskusie.
Abcd888
Normálne sa bez sexu dá žiť, nie je to predsa voda alebo niečo bez čoho sa nedá žiť, nevidím dôvod prečo by kvôli tomu niekto mal mať úzkosť, nervy atď. Ničím si to nekompenzujem, prečo by som aj mala ? Sex nie je vôbec dôležitá potreba, to len dnešná doba to tak vykresľuje aj keď je nechutný…
Kaido
Dobreuz
Tak bud si asexual alebo neviem. To si ani nehonis? Ved ja ked nemam 5 dni sex alebo masturbaciu tak som stale nadrzany, navyse to ani nie je zdrave drzat to v sebe.
To maju ale muzi, zeny to maju asi trochu inac.
dobreuz
Príspevky od tohto používateľa boli zablokované, na základe opakovaného porušovania pravidiel diskusie.
Celibatnik
No, nie som z toho moc nadšený, ale zvládnuť sa to dá. Mám 32 a stále som panic. Bohužiaľ som doteraz ani nemal vzťah. Som plachý introvert, takže mi to moc nejde. Ale vlastne viac než ten sex, mi chýba práve ten vzťah a bliízkosť druhej osoby. A mam navyše pocit, že pre ženy je nepríťažlivá jak moja plachosť, tak aj moja neskúsenosť, takže do budúcna vidím veľmi slabú perspektívu k lepšiemu.
