Požadovaná funkcia je prístupná iba pre administrátorov

My, TÍ BEZ SEXU. Ako s tým žijete?

Príspevok v téme: My, TÍ BEZ SEXU. Ako s tým žijete?
RussianGirl

Rada by som si prečítala príbehy ľudí, ktorí žijú v dobrovoľnom alebo v nedobrovoľnom celibáte.
Ako to na vás pôsobí a čím si to kompenzujete?
Nemáte z toho nervy, úzkosť, skratové agresívne správanie alebo to vnímate ako keby to nebola taká dôležitá potreba, ktorou podľa mňa určite je, len mi celibátnici a celibátničky, si klameme.

ehm

simiona, nie všetci muži sú takí. Pre mňa by boli prednejšie bozky, objatia, spoločné výlety a zaujímavé rozhovory ako sex. Ako píšem aj nižšie, ja túžim najmä po vzájomnej blízkosti.

Tutenstein_xD

Mám 25 rokov a som panic. Niekedy možno ešte pred dvoma, troma rokmi ma to žralo dosť, ale teraz to už nejako neriešim. Popravde nie som pripravený zažívať moje prvé sexuálne chvíle v takomto veku a už vôbec nie som ochotný to nejakej vysvetľovať, že prečo som doteraz ešte nemal sex so ženou. Keď chcem, pozriem si porno a koniec.

simiona

Ja som zažila viackrát sex. Ale asi som nemala dobrých milencov, lebo ma až tak nelákal.

Teraz už dlhšie nemám vzťah ani sex. A zistila som, že som spokojná a viac kľudná a v pohode, ako keď som bola vo vzťahu. A sex pre mňa nebol až taký super, ako všade hovoria.

Ako možno by som brala muža, ktorému by stačili bozky, objatia, držanie sa za ruky. Chodili by sme na výlety, rozprávali sa o zaujímavých témach. Ale takého nepoznám, všetci muži chcú hlavne sex a na ostatné veci kašlú. Aj preto chcem byť sama. Načo byť s niekým, keď viem, že nechcem sex?