Rada by som si prečítala príbehy ľudí, ktorí žijú v dobrovoľnom alebo v nedobrovoľnom celibáte.
Ako to na vás pôsobí a čím si to kompenzujete?
Nemáte z toho nervy, úzkosť, skratové agresívne správanie alebo to vnímate ako keby to nebola taká dôležitá potreba, ktorou podľa mňa určite je, len mi celibátnici a celibátničky, si klameme.
My, TÍ BEZ SEXU. Ako s tým žijete?
dobreuz- (:
Dolezite je problem pomenovat, aby clovek mohol dalej na sebe pracovat :-)
Príspevky od tohto používateľa boli zablokované, na základe opakovaného porušovania pravidiel diskusie.
Ja som bez vzťahu,a vôbec mi sex nechýba.Snazim sa vyhýbať sex stránkam.Podla vlastnej skúsenosti viem ako dokáže porno napáchať škody .Okrem chvíľkové ho pocitu príde obrovské sklamanie.Takze nechcem si nič kompezovat.
dobreuz- aha, tak to je už iné… prepáč za to otravovanie
Takze tu mame vysvetlenie, preco je dobreuz tak nabruseny voci zenam. Nenapisala mu slecna z fora :-). Co jeden nezaujem urobi s nazorovymi postojmi jedneho cloveka. Urcite sa s tym vsak da pracovat.
Príspevky od tohto používateľa boli zablokované, na základe opakovaného porušovania pravidiel diskusie.
dobreuz- chápem (: ale možno ak by ste sa stretli raz, tak by si zmenil názor, ale čo už. Snáď sa niekedy ozve.
Príspevky od tohto používateľa boli zablokované, na základe opakovaného porušovania pravidiel diskusie.
dobreuz- tak to mi je ľúto, dúfam, že sem ešte niekedy príde. Podľa mňa stretnutie s ňou bol celkom dobrý nápad, rozumeli ste si. 320 km nie je veľa aj keď by to mohlo byť bližšie ak by bývala v nejakom zapadakove na východe tak ako ja : D