Prečo je to s vami mužmi niekedy tak ťažké a prečo ste niekedy tak užasní. S mojim som sa potrebovala porozprávať o jednej veci, ktorú mi vyviedol už dávno. Hoci sme sa o nej čiastočne rozprávali, stále tú vec (scénu), čo mi spravil, som mala pred očami a potrebovala som to uzavrieť, lebo ma to už nejaký ten čas ťaží. Len vraj, vy muži, nemáte radi, keď my ženy riešime minulosť, ale mňa to ťaží...a mala som voči tomu veľa otázok. Tak som s tým začala, pekne pokojne, milo. Môj to nechcel rozoberať. On to nechce, že to nemám riešiť. Cítila som sa hrozne, vôbec ma nevnímal, vôbec nevnímal moje pocity, potreby. On svoje, ja svoje, že fakt sa potrebujem o tom s ním porozprávať. Znova som mu povedala, že ma to ťaží a nebudem to riešiť s kamarátkami, ale je to vec, ktorú potrebujem vyriešiť s ním, nech mi je prosím oporou. Nechcel. On minulosť nebude rozoberať, v žiadnom prípade! Cítila som sa ako keby mi bodol niekto mečom do hrude. Skríkla som, áno, kričala som po ňom, dostala som nervy, že ako to chce ďalej, že treba sa rozprávať o všetkom, o pozitívnom aj o negatívnom. Začal on kričať na mňa. To som už radšej čušala. Dopadlo to tak, že zúril, doslova zúril, dokonca aj nadával, že ja som ho vyprovokovala, že ja som tá najhoršia. A tá jeho reakcia? Odišiel. Toto sa smie??? Odchádzať, keď sa má prebrať nejaký problém? To sme vám dobré, len keď je všetko dobré!? Musela som ho doslova prosiť, aby sa vrátil. Hrozne ponižujúce. Potom sa vrátil, po proseniach, ale potom ďalšie hodiny s ním nebolo reč. No bolo mi to treba rozoberať vec, ktorá ma už dlho ťaží? Vlastne načo máme tích partnerov, nabudúce asi zavolám do parlamentu, možno tam mi skôr poradia. Je toto podla vás v norme, aby som pred partnerom nemohla rozprávať otvorene o svojich pocitoch, o tom čo mi vyviedol, hoci aj pred rokom, a prebrať to a spýtať sa prečo a už to uzavrieť? Kde je tá podpora? A je to normálne odchádzať od partnera a potom ja sa musím doslova ponižovať a prosiť ho aby sa vrátil... a pritom ak by nebolo tejto jeho prchkosti a utekania od rôznych debát, je to s ním fajn.
Manipulátor alebo čo je to za správanie?
Muzska dusa nebude problem rozoberat do hlbky. Ak povies muzovi, ze mas problem, zacne ho konstruktivne riesit, co moze vyznievat chladne, nadradene. Ako som pisala, muz riesi problem rychlo, jasne, vecne a bez emocii.
Autorka nie je male dieta, ktore potrebuje polutovat a pofukat boliestku. Preto som napisala, ze je potrebne si emocie spracovat osamote. Dospely clovek v komunikacii s dospelym clovekom k nemu pristupuje obvykle ako k dospelemu, nie k dietatu. Samozrejme niekto uplatnuje matersky pristup.
Zistila si, ze mas doma muza, ktory sa neospravedlni, ak urobil chybu. Mozno sa aj ospravedlnil, ale nepriamo, inym sposobom, ktory si si nevsimla. Mozno si nie je vedomi, ze chybu urobil.
Je skutocne tato vec taka dolezita, zasadna, aby narusala harmoniu vo vasom vztahu? A nebolo by lepsie ju jednoducho hodit za hlavu, ako tu uz niekto spominal?
klapo:
"autorka sa sem prisla len vyplakat, polutovat a uistit, ze je bezchybna a ma problemoveho partnera a vobec ju nezaujima nazor inych"
ak sa človeku stane krivda, alebo ho niekto zraní, potrebuje súcit, potrebuje sa vyplakať. Keď sa tak stalo, nastáva oslobodenie od emócií a racionálny postoj ako ďalej.
Tým, že sa tu na autorku brýzga, sa racionálny postoj nedostaví. K tomu sa potrebuje oslobodiť od emócií, a to nie tak, že sa jej rozdúchavajú a že je obviňovaná, že ich má. Najprv pochopiť, súcítiť, keď sa tak stalo, potom sa pohnúť ďalej k rozumnému a konštruktívnemu prístupu.
Keď si dieťa udrie koleno a s plačom k nám pribehne, netreba ho najprv poľutovať, a pofúkať? Až potom mu vysvetliť, ako sa dalo úrazu predísť a keď sa upokojilo, môže sa ísť ďalej hrať?
Slobodne maciatko,
Dakujem za tvoj nazor/pohlad. Keby to bola jednoduchšia vec, tak si to aj uzavriem v sebe, aby som zbytocne nezatazovala inych. Ale jedna sa o vec (zhrnula som ju iba do jedneho slova), ktorou mi citovo dost ublizil a ani sa neospravedlnil a dotetaz neviem ako to myslel... a preco to spravil...
A clovek hlada niekedy cestu ako pristupovať k muzskej dusi, snazim sa to azanalyzovat a v tomto ho chapat preco to spravil, len nase zenske myslenie ma tendeciu si domyslat. A k tomu potrebujem komunikáciu s nim, aby som si nedomyslala,konecne uzavrela a nechala to navzdy pochované. Len ako som spomenula v prispevku nie je to take jednoduche ;)
je to tu nejak zamorené. Niektorí sa robia veľmi múdri, a idú tak ďaleko, že si kvôli tomu nevidia ďalej od nosa.
Imka13,
Presne tak niekedy je lepsie mlcat ;)
dobreuz,
ved toto, ze viaceri sem daju nezavisli nazor s umyslom pomoct a nakoniec zistia, ze autorka sa sem prisla len vyplakat, polutovat a uistit, ze je bezchybna a ma problemoveho partnera a vobec ju nezaujima nazor inych, lebo so svojim uz prisla. Je to ako hadzat hrach o stenu, alebo sosovicu, ci fazulu.Mas pravdu, nema to cenu. ostatne zeny tu len bojuju proti muzom a presadzuju si svoje. Teda hadam len okrem maciatka.
Kazdy muz v tejto teme, teda kazdy muz, ktory nie je s tebou v emocionalnom zvazku, ti vyjadril dost podobny, ak nie rovnaky, nazor na vec a aj podobnym sposobom. Ak je tvoj ciel lepsie pochopit svojho partnera, nebojuj proti tomu. Vyznievas ako zena, ktora sa chce len hadat. Danu vec si potrebujes v sebe emocionalne uzavriet. Nebojovat proti nej, ale ju prijat. Odstup od partnera, ti pomoze aj v odstupe od danej veci. Bez partnera nechaj emocie prejst - vyplac sa, vyzur sa. Nakoniec ostane len laska k partnerovi.
Teda, ak ti zalezi na vasom vztahu. Tvoj partner ti s tym nema ako pomoct. Cim viac by to riesil, tym viac by tvoje emocie vyplavali na povrch a tomu sa chcel odchodom vyhnut.
Príspevky od tohto používateľa boli zablokované, na základe opakovaného porušovania pravidiel diskusie.
Ako sa hovorí niekedy je ozaj lepšie mlčať :)
klapo, ja mam zasa ten pohľad, že nevieš diskutovať Ty, nepodsúvaj to ere a nehovor za forum - sme si všimli - . Musíš - žiaľ - rešpektovať, že na vec je viac pohľadov. A Ty si nezjedol - bohužiaľ - všetku múdrosť sveta...
