Veľa ľudí ma tu pozná a vedia, ako som sa sťažoval ešte pred dvoma rokmi na tomto fórume pod nickom ''Matusisko'' (nepamätám si ho presne) . Viete, ako som vypisoval, že nemám kamarátov a nemám s kým chodiť na výlety, dovolenky, letné prechádzky a nemám si s kým zavolať či popísať.
Písal som, ako nás opustil otec a že som zažil na strednej aj menšiu psychickú šikanu, kde moje sebavedomie kleslo k bode mrazu. Písal som, že tento problém som dávno hodil za chrbát a je zo mňa nový človek, ktorému znova stúplo sebavedomie na samí vrchol, a že som to dosiahol úplne sám.
Viete, ako som sa sťažoval, že si neviem nájsť frajerku a že som stále človek bez akýchkoľvek skúsenosti, čo sa týka vzťahu a sexu. Ďalej som písal, že som nikdy nemal kamarátku, ktorá by mi povedala, že je rada, že má spoznala a že celkovo vzťahy aj v rodine nemáme vôbec pozitívne.
Ďalej som písal, že nerobím nič iné, len chodím do roboty a z roboty domov, kde trávim zvyšok môjho voľného času. Ďalej som písal, že som mal vždy šťastie na chlapský kolektív, takže som si ani v robote nemal ako nájsť frajerku.
Ide o to, že všetky tie potreby, ktoré som tak od života vyžadoval a ktoré ma stiesňovali každý deň na duši, zrazu nepotrebujem. Už od cca mojich 24 rokov nechcem a ani si nesnažím hľadať frajerku, či nových kamarátov do života. Už vôbec netúžim zažiť prvý sex s nejakou ženou a už vôbec netúžim niekam chodiť.
Zrazu moje pocity a vášne ochladli v mojom vnútri. Neviem si predstaviť, že by som žil s niekym vo vzťahu, či sa stretával s niekym novým, kto by prišiel do môjho života. Dokonca už len predstava mi nie je príjemná na všetky tieto veci. Je dobre, že som si na to zvykol tak, že už nevyhľadávam to, čo mi niekedy tak veľmi chýbalo ? Je dobre, že som ostal chladným ? Skôr si predstavujem, že budem žiť len pre seba samého a nebudem riešiť veci okolo, ako sú vzťahy, sex a ľudí okolo mňa.
