Ahojte, asi vam moja tema pride smiesna a kazdy budete mat jasny, vyhraneny nazor, ale napriek tomu to skusim. Som zena, nestastne zalubena do muza, ktory isty cas zivota travil so mnou. Netvorili sme oficialny par...ale to nie je dolezite. Uz 2 roky nie sme spolu a ja sa dva roky trapim. Skratka neviem zabudnut. Ja ani nechcem, aby sme boli spolu, nechcem s nim mat vztah, chcem len zabudnut. Viem, ze mam prerusit kontakt, viem, ze to chce cas, ze si mam riesit svoj zivot, ze mam najst ineho muza. Ja to vsetko viem a aj tak robim...som aktivna, vzdy som bola...mam pracu, ktora ma naplna, konicky, plnim si sny, zijem, smejem sa, uzivam si zivot,vyhybam sa mu, nekomunikujem...ale aj tak kazdy jeden den na neho myslim a strasnym sposobom mi chyba. Mozno teraz budem zniet trochu povrchne...ale nikdy v mojom zivote som nevyzerala lepsie, nebola uspesnejsia, nemala viac penazi, lepsiu pracu a napriek tomu som sa nikdy necitila horsie... Toto ma uplne nici, neviem, co mam robit, nic nepomaha, nic nezabera. Uz som si sama sebe smiesna...a aj tak s tum neviem nic urobit. Ako mam do kelu konecne prestat na neho mysliet???
Stale na neho myslim
tieztotakmam...
Ano, mam ho stale rada...
nemozes na neho prestat mysliet. lebo ho mas stale rada.
Myslím, že na toho človeka nevieš zabudnúť, pretože máš v hlave, že ťa má rád. Že ťa má rád viac ako kamarátku. Pravdepodobne si voľakedy prijímala jeho city a on sa nezmenil v zmysle, že by preukazoval iné city a správanie voči tebe. Toto je podľa mňa to, čo ti nedá naňho zabudnúť, odpútať sa od neho. Ty vlastne nemáš vyriešené jeho city k tebe a je jasne, že ak si myslíš, že ťa má rád, tak ťa to k nemu ťahá.
beee, som rád ako berieš moje slová, a ďakujem.
Snažil som sa vysvetliť príčiny..., ale aj napriek dlhému príspevku tam neostal čas na ešte jednu podstatnú vec, s ktorou sa veľmi často stretám pri posedeniach s jednotlivcami, či pármi. Je to otázka "riešenia minulosti".
Toto riešenie minulosti robí mnohým obrovské problémy. Veľa o tom aj vedia, ale nevedia si poskladať veci do takého uhla pohľadu, ktorý by im pomohol. Kombinujú, riešia, nachádzajú desiatky variácií "čo keby" , "čo ak...", fantázia pracuje na plné obrátky, jedni vidia čierne, iní si (kvôli odstupu času) navodia ideálne vidiny..., ale výsledkom je, že nakoniec si navodia taký stav mysle, ktorým úplne zatemnia cestu k reálnemu nadhľadu.
Myslím, že niečo podobné sa stalo aj tebe a Katke... No aj tak myslím, že môj predchádzajúci príspevok stojí za zamyslenie... - pre vás obe.
------
Na konci svojho príspevku píšeš o súčasnom období, v ktorom nie je čas na...
Neviem koľko máš rokov, neviem či si máš nejako určený svoj "zlatý stred" (môj pojem, ale to len na okraj...) a či máš určené aj časové priority. Možno áno, pretože vieš čo chceš..., a možno nie, z dôvodu, že nepoznáš rytmus vzťahov. Často sa s tým stretám, a potom riešim niečo, čo je už dosť problematické. Neviem prečo mám potrebu (alebo viem?) povedať niečo ľuďom skôr, ako bude neskoro.
Ako vidíš, táto časť príspevku je "pod čiarou" :D ...tak to prosím ber len ako info-doplnok. :)
Mucha...
Tu nikto nefnuka...ako pise Beee, tato tema je o niecom inom. Ja sa nestazujem, ze ma nechal, se nie sme spolu, nevyplakavam, nenadavam. Ja si uplne uvedomujem a som stotoznena s tym, ze nie sme a ani nebudeme spolu. Ano, je mi to luto, ale je to fakt, ktory musim prijat a nechcem to zmenit. Tu ide o to, ze ako sa odputat od niekoho, s kym nie som...niekoho, kto sa mi dostal pod kozu, do hlavy, do srdca. Mozno to mnohi nepochopia...ale je to taky neskutocny rozpor, ze az... Som triezvo zmyslajuca zena, viem, co je spravne, ale moja dusa to nejako nechape...
@mucha: Budem sa možno opakovať, ale asi je to potrebné - tento príspevok nie je o ohrdnutej milenke, ani o tom, že by jedna strana tú druhú nechcela. Zjavne si z nejakého dôvodu predpojatý voči milenkám, ja nechcem obhajovať niekoho, kto vedome a úmyselne rozbíja niekomu vzťah, avšak nie je povinnosťou ženy lustrovať každého muža, s ktorým sa stretne, či náhodou nie je vo vzťahu, aby sa náhodou nestala milenkou, ktorú bude spoločnosť pranierovať a pomaly ľutovať muža, ktorý podviedol svoju partnerku. Myslím, že skôr toto je na zamyslenie.
mucha, a to čo má byť za príspevok? Ohrdnuté milenky nie sú ľudia? To sú veci? Tak prečo ten grobiansky prístup?
Šoková terapia môže zabrať lepšie ako začať spolu fňukať. Nech sa žena preberie, keby ju chcel nečakal by dva roky. Čo znamená ´neboli sme oficiálny partneri, ale to je jedno´ podľa teba, keď môj príspevok nesúvisí.Prepáčte všetky milé milenky, vy za nič nemôžete.
@mucha: Zjavne si nečítal poriadne ani jeden príspevok v tejto téme, inak by si nemohol napísať nič z toho, čo si napísal. Nikto si tu nenamýšľa a podstatou tejto témy je úplne niečo iné.
Čo sa týka tej narážky na milenku - odhliadnuc od jej relevantnosti v tejto téme, je až žalostné, že aj ty, ako veľa iných ľudí, ukazuješ prstom na ženu, ktorá bola milenkou, a nie muža - manžela, ktorý sa rozhodol pre mimomanželský pomer. Milenka totiž s jeho manželkou nikdy v žiadnom vzťahu nebola, takže ukazuješ na zlý subjekt.
Nedalo mi nereagovať na tvoj príspevok nesúvisiaci s touto témou, ktorého cieľom bolo skôr raniť ako pomôcť.
Bude to ohrdnutá milenka ženatého/zadaného muža Ja som milý ku každej žene, to si všetky namýšľajú za to teraz?Už radšej nebudem, aby nefňukali doma smutné dva roky pre mňa.
