Stale na neho myslim

@Katka, dam ti jednu otazku. Pises ze nemozete byt spolu teda ze nie ste tak asi nemozete alebo on nechce. Ak by teraz prisiel za tebou a vyznal ti city vies si zivot s nim predstavit? Je to lakava predstava a hreje ta pri srdiecku pri tom?

Ženy sú romantické duše, ona nemá priateľa, tak si atpoň romantiku takto umelo navodzuje, aby bola jej potreba uspokojená. Potrebuje pocit byť milovaná. Keby sa myšlienky na neho vzdala nemala by si to s kým predstavovať. Má dve možnosti; nájde si iného skutočného alebo sa naviaže myšlienkami na ďalší objekt.

Pekný večer.
Myslím si, že tu pomôže iba čas. A pozrieť sa na všetko s odstupom. A pochopiť.
Lebo aj tie možno na prvý pohľad najbizarnejsie veci maličkosti zákonitosti "náhody" ai, majú takmer vždy svoju logiku zákonitosti a opodstatnenie. K tomu času asi len toľko, že každý potrebuje rôzne dlhý ci pre niekoho, "krátky" čas. Najlepšie je nič nesilit a netlačit na pílu. A do ničoho sa nenutit. Čas zahojí každú ranu.
A ten odstup potrebujete preto, aby ste sa na seba a na toho druhého človeka pozreli s odstupom. Až odstup vám dovolí vidieť veci udalosti ľudí fakty takými, akými skutočne sú. Ci akými boli. Keď sa človek topí chytá sa aj slamky. A vtedy si neraz cez vieru nádej túžby sny fantáziu predstavy staviame často až vzdušné zámky a ilúzie, vidiny toho co síce nie je ale čo by mohlo byt. Keby bolo keby. A čím dlhší čas všetko to úsilie trva a keď všetku tú snahu námahu do tohto všetkého dávate a vkladáte, tým aj dlhší čas potrebujete na odputanie sa, prebudenie až precitnutie. Nič nie je len čierne alebo biele. Ako ani ľudia nie sú len ideálni ci zlí. Aj keby sme ich neraz takými Naj chceli mať ci ich aspoň tak vnímame. A práve tu asi nastáva aj fáza potreba pochopenia. Pochopiť, Prečo a Co sa vlastne stalo. Lebo nič sa nedeje v našich životoch len tak. Možno ste boli vtedy práve v takom citovom emocionalnom rozpoložení a ťažkej životnej situácii, možno i v kríze, či práve ste boli len možno väčšmi zranitelnejsia osamelejsia citlivejšia alebo sa na vas všetko naokolo práve valilo a rutilo zo všetkých stran (zdravie vzťahy rodina práca bolesť vycerpanie ai ai), že to niečo neuchopitelne nepochopiteľné ci obyčajny suzvuk dvoch mokrých duši vám pripadal vtedy ako vykúpenie ci ako svetlo na konci tunela.
Neviem ci ma chápete, ale potrebné je iba zotrvať. A ono to všetko pomaly postupne vyprchá povolí a príde casom aj úlava. Človek nezabudne. Ale naučí sa s tým aspoň žiť a ísť ďalej. Nie je hanba spadnúť. Umenie je vstať a pokračovať a ísť žiť ďalej. Možno s jazvami ale aj silnejší, múdrejší

tieztotakmam...
A co ten Tvoj nick "tieztotakmam" :) ? Podobna skusenost?

tieztotakmam...
Na toto Ti odpovedat neviem. Nie som si ista, ci ma on "brzdi" vo vztahu k inym muzom. Ano, myslim na neho, ale nie v tom zmysle, ze chcem byt s nim. Tazko sa to vysvetluje... S inymi muzmi sa stretavam, ale je to prevazne v priatelskej rovine

vlastne preto, ze ako pises, ze si uspesna, tak musis poznat asi vela muzov, ze ako to vnimas, ci stale myslis len na toho jedneho a preto noveho nechces alebo je to inak

prave preto, ze ci odmietas nove prilezitosti kvoli nemu, ze kazdeho s nim rychlo porovnas a je vybavene

tieztotakmam...
Ini muzi...ja neviem, mam asi nejaky blok, ale neviem, ci je to kvoli nemu. Ja som vseobecne v zoznamovani s muzmi opatrnejsia. Preco sa pytas prave toto?

Katka a co ini muzi a ty?

@mirec411: Súhlasím a som si vedomá, že som si toho človeka pravdepodobne do istej miery zidealizovala na základe toho, ako som ho poznala. Keď sme prerušili kontakt, tak v rámci myšlienok naňho sa mi vynárali rôzne situácie, vo vzťahu ku ktorým som predpokladala, ako by asi reagoval, ako by sa k nim postavil, a pod. A to všetko len na základe toho, ako som ho za ten krátky čas poznala. Čiže je mi jasné, že mi chýba do istej miery osoba, ktorú som si dotvorila vo svojej hlave a ten pocit, ktorý mi dáva... Snažím sa to zmeniť, ale verím, že keď príde nová etapa môjho života, s tou predošlou odíde aj on, o čom som v podstate písala aj v predošlých príspevkoch.
Čo sa týka tých priorít, ide o to, že stojím pred veľkým krokom, končí sa isté obdobie môjho života a začína nové. Pracovne odchádzam na dlhší čas z mesta, kde sme sa stretli a keďže aj on je rozlietaný, nemali by sme ani len akúsi svoju základňu. Čiže buď by to malo vplyv na naše kariéry alebo by to nevydržalo a som si istá, že obidvaja by sme volili tú druhú možnosť.