Stale na neho myslim

Mirec, ďakujem za tvoje výstižné a racionálne slová. Súhlasím s tým, že Katku aj mňa najviac trápi a bráni nám zabudnúť chýbajúce vysvetlenie, prečo tie vzťahy skončili, a tým pádom je ťažké sa s aktuálnym stavom zmieriť, lebo podvedome sa snažíme tú mozaiku bezúspešne skompletizovať.
Čo sa týka toho "podobné priťahuje podobné" - v tomto smere som sa vo svojom príspevku nevyjadrila práve najšťasnejšie. Súhlasím, že na to, aby vzťah trval a bol pevný musia mať partneri obdobné hodnoty, priority, a pod. V našom prípade to ale bolo tak, že pre oboch z nás bola v našich životoch aktuálne najväčšou prioritou práca, z dôvodu ktorej by náš potenciálny vzťah vyzeral tak, že keby mal voľný čas on, ja by som ho nemala, a tak by sa nám len veľmi ťažko hľadali chvíle, ktoré by sme mohli tráviť spolu a budovať niečo medzi sebou. Zároveň ani jeden z nás nebol pripravený a ochotný v tomto smere spraviť kompromis a asi to ani jednému z nás vôbec nenapadlo. Zároveň sme sa obidvaja desili toho, že by sme mali v živote a spoločnej rodine byť tou osobou, ktorá bude nasledovať v ceste životom toho druhého a obidvaja sme chceli viesť, naše cesty ale viedli iným smerom. Čiže obidvaja sme chceli toho veľa a tvrdohlavo sme si išli za tým, ale naše ciele neboli navzájom kompatibilné, alebo možno naše povahy napriek tomu, že boli tak podobné, by sa vo vzťahu jednoducho "bili".
Takisto ako Katka, ani ja netúžim po vzťahu s týmto mužom. Môj dôvod je ten, že toto obdobie môjho života je veľmi dynamické a nie je v ňom priestor na normálny vzťah, alebo aby som sa s niekým niekde usadila a budovala ho, a to v tomto štádiu života ani nechcem. Napriek tomu mi ale chýba ako blízka osoba, a to najmä z dôvodu, že mi plne rozumel, pretože zmýšľal tak ako ja.

Katka, čítam tvoje príspevky a snažím sa v nich nájsť niečo, čo by ti pomohlo. Z celého príbehu mi rezonuje pár vecí, ktoré sú vlastne príčinou tvojho stavu nenaplnenej, ale neukončenej lásky (áno, lásky, aj keď sa nikdy neprejavila navonok).
Dokonca sa v jednej téme stretli dva navlas podobné príbehy (tvoj a príbeh "beee").
Skúsim všetko čo chcem napísať zhrnúť do pár bodov. Budem veriť, že ostatné si doplníš sama (či vy obe...).
- Najlepšie partnerské vzťahy vznikajú z úprimného kamarátskeho vzťahu.
- Láska sa rodí ako obojstranná duševná a fyzická náklonnosť medzi mužom a ženou.
- Lásku si nevyplačeš, nevyžobreš, a ani žiadnym iným spôsobom nevynútiš.
---------------
Katka, tvoj vzťah s tým mužom prerástol na úprimné kamarátstvo. Bod jedna sa naplnil. U teba vznikli city, ktoré chceli posunúť vzťah ďalej, ale sama si ich vtedy "blokovala" z dôvodov, ktoré si zatiaľ v svojich príspevkoch neuviedla. No po čase sa blok stratil... (pre teba sa stratila prekážka/blok, ktorý si dovtedy mala) ...a tvoj city začali prerastať hranicu kamarátstva. Tým si sa posunula do bodu 2. Lenže k naplneniu lásky treba dvoch - ...a ty si bola sama. Z toho mi vychádza len to, že ON ťa vnímal vždy len ako kamarátku, s ktorou si duševne dokonale rozumel, ale (možno!, či skôr určite?) necítil fyzickú príťažlivosť.
Tvoj problém musel(!) prísť zákonite, pretože vzťah ostal nedokončený a dôvod, (prečo ste "od seba"), nevysvetlený. Osobne si myslím, že práve tu nastalo informačné prázdno, ktoré naplnilo tvoje vnútro.
K bodu 3 neprišlo, a vzhľadom na tvoju snahu vyrovnať sa so všetkým, ani nepríde.
Otázka je, či by bolo pre teba ľahšie prijať takéto vysvetlenie a na základe neho pochopiť všetko čo bolo a prečo to skončilo, alebo (- a to bude ťažšie) sa s ním stretneš a priamo sa ho spýtaš na dôvod, prečo sa váš kamarátsky vzťah nezmenil na partnerskú lásku.
aj keby ti dal rovnakú odpoveď ako ja, tak by si to niesla len ťažko. A to píšem s vedomím, že ťa pokladám za silnú ženu - silnú osobnosť.
---------------------------------------
beee - :D ...tebe by som sa rád vyjadril k vete: - "Občas premýšľam, že náš vzťah by nefungoval možno práve pre to, akí sme podobní, koľko máme toho spoločného, no napriek tomu naňho nedokážem zabudnúť."
Už som to naznačil vyššie, ale doplním...ˇ
Väčšina ľudí žije v mylnej predstave, že protiklady sa priťahujú. Skúsení ľudia (starší), ktorí si tým prešli, už zmenili názor a prijali zákonité pravidlo: - Podobné priťahuje podobné.
Vzťahy totiž nie sú kovovým magnetom, ale živým organizmom. Kedysi som (v knihe) vysvetľoval, prečo sa protiklady priťahujú - že to má svoje dôvody, ...ale nemá to dlhú a už vôbec nie pokojnú budúcnosť.
No a už dosť :D

Katka, prečo sa teda tak brániš tomu vzťahu, keď podľa všetkého by vám to fungovalo z oboch strán? Keby to aj nefungovalo, možno by si konečne nadobudla vnútorný mier a dokázala by si to definitívne v sebe uzavrieť. Rozprávali ste sa niekedy o tom?

Bleee...
Snazila som sa uplne prerusit kontakt a siahla som az po tak krajnom rieseni, ze som kontakt znemoznila aj jemu...zablokovala som ho. Viem, ze je to detinske, ale v tej chvili mi to pomohlo. Stretnutia s nim sa bojim...on je vzdy mily, viem, ze ma ma rad...ale mna to vzdy tak velmi rozhodi. Ked sa nad tym zamyslim, ze kedy sa citim najlepsie, tak je to vtedy ked o nom nic neviem a tvarim sa, ze neexistuje... No na druhej strane mi je luto, ze nie je v mojom zivote...

Myslím si, že je dobre, že si v sebe uzavrela kapitolu vášho vzťahu, ale keďže naňho stále myslíš a podľa toho čo píšeš, možno stále pociťuješ potrebu mať ho svojom živote ako kamaráta, s ktorým sa budeš môcť porozprávať tak, ako kedysi. Čiže riešenie nemusí byť snažiť sa ho vytesniť úplne zo svojho života, čo nemusí byť vždy možné bez radikálnych riešení, ako napríklad presťahovanie sa, keďže sa niekedy náhodne stretávate. Ja osobne nesúhlasím s tým starým známym "zíde z očí, zíde z mysle" - moja situácia je toho dôkazom. Na muža, o ktorom som písala nedokážem prestať myslieť práve preto, lebo síce "zišiel z očí", ale bez toho, aby sme si veľa vecí vysvetlili a tieto nevysvetlené veci bránia tomu, aby "zišiel aj z mysle". Nepomohlo by vám teda, keby ste sa o tom spolu porozprávali? Keď mu povieš o svojich pocitoch, určite to pochopí a nájdete spoločné riešenie ako ďalej navzájom fungovať, či má zmysel udržovať čisto priateľský vzťah, alebo je pre oboch lepšie pretrhnúť všetky kontakty.

Bee...
dakujem, ze si zareagovala. A dakujem aj za zaujimavy pohlad na situaciu, takto som nad tym nerozmyslala. Ja som to mala podobne...ten muz vstupil do mojho zivota v narocnom obdobi a pomohol mi odputat sa od niecoho, co ma roky trapilo a zvazovalo. Pomohol mi v tom nepriamo, uz len svojou pritomnostou... boli sme takmer rok v dennodennom kontakte...nepresiel ani jeden den bez telefonatu, spravy. Viem, se mu na mne zalezalo... A ja som si na jeho pritomnost v mojom zivote tak zvykla, ze teraz je to velmi tazke... Obcas sa ozve on, obcas sa ozvem ja, ked mam slabsiu chvilku, obcas sa nahodne stretneme a na mojich citoch sa nic nezmenilo... Ako to ma on, neviem a popravde ma to asi ani nezaujima...viem, ze tuto kapitolu mame za sebou. Musim sa s tym uz len vyrovnat...

Katka, z vlastnej skúsenosti presne viem, o čom hovoríš... Vlastne práve prechádzam veľmi podobnou situáciou. Takmer pred rokom som sa spoznala s mužom, s ktorým som mala pocit, akoby sme sa poznali roky. Stále sme si mali čo povedať a nikdy sme nemuseli silene premýšľať nad témou našich rozhovorov, vždy to išlo samo. V období svojho života, keď som ho stretla, to bol ako dar, pretože som sa musela naplno venovať len a len práci. Napriek tomu, že sme spolu veľa flirtovali, neprerástlo to do ničoho vážnejšieho - nikdy sme sa spolu nevyspali, ani nepobozkali, no aj napriek tomu krátkemu času, čo sme boli v kontakte, som si k nemu vytvorila puto ako k niekomu veľmi blízkemu, koho poznám veľmi dlho. Po niekoľkých týždňoch nášho intenzívneho kontaktu sa však niečo stalo a náš kontakt sa z jedného dňa na druhý prerušil, pričom dodnes neviem, čo bolo vlastne príčinou a možno to je práve to, čo ma na tom najviac trápi. Zrazu sa z môjho života vytratil človek, s ktorým som si rozumela tak, ako s málokým, koho som vo svojom živote stretla, a kto mi bol charakterovo veľmi podobný. Napriek tomu, že od toho dňa prešlo už niekoľko mesiacov, sotva prejde deň, aby som si naňho nespomenula, alebo sa nepozrela, čo má nové cez niektorú zo sociálnych sietí; nerobím to ale z nejakých stalkerských dôvodov, ale z akejsi potreby zostať v obraze o jeho živote. Napriek tomu, že sa možno medzi nami rysoval potenciálny vzťah, nechýba mi ako potenciálny partner, ale ako priateľ - kamarát, s ktorým sa môžem porozprávať o čomkoľvek, s ktorým budem mať vždy nejakú zaujímavú tému na rozhovor a ktorý ma vždy vypočuje a vyjadrí na vec svoj názor a bude mi rozumieť. Občas premýšľam, že náš vzťah by nefungoval možno práve pre to, akí sme podobní, koľko máme toho spoločného, no napriek tomu naňho nedokážem zabudnúť. Za ten čas som si ale uvedomila jednu vec, čím sa konečne dostávam k tomu, čo by mohlo byť relevantné aj pre tvoju situáciu. Tento človek prišiel do môjho života vtedy, keď som mala toho strašne veľa, keď som si musela sadnúť a venovať sa práci minimálne 12 hodín denne, v období, keď som na nič iné nemala čas a on bol akýmsi svetlým bodom. Toto obdobie môjho života stále trvá, avšak pred nejakým časom som si mohla dopriať pár dní oddychu, počas ktorých som išla na dovolenku a nevenovala sa takmer vôbec pracovným veciam, a práve v tomto čase som naňho v podstate vôbec nemyslela, nepociťovala som, že by mi chýbal, nemala som nutkanie zostávať v jeho živote, alebo sa s ním rozprávať. Keď som sa však znova vrátila do kolotoča práce, znovu som začala myslieť naňho a na naše rozhovory a znovu mi začal chýbať. Prišla som na to, že sa mi spája s určitým obdobím a spôsobom môjho života a že mi možno nechýba on ako osoba, ale ten pocit, ktorý mi dával a ktorý som cítila, keď som bola s ním, keď sme sa rozprávali a keď som mohla na chvíľu vypnúť a nemyslieť na prácu. Viem, že si písala, že si úspešná ako nikdy predtým a že ťa práca napĺňa, to aj mňa, ale možno aj v tebe vyvoláva pocity s ním spojené niečo, čo je v tvojom živote intenzívne prítomné a bolo aj vtedy, keď si bola s ním. Možno by ti pomohlo tento element, ak je to možné, zo svojho života čo najviac vylúčiť, zmeniť čo najviac situáciu, v akej si bola, keď ste boli spolu, a teda to, čo sa ti s tým obdobím spája a vyvoláva pocity a myšlienky naňho. Možno sa mýlim, ale keď som si prečítala tvoj príspevok, veľmi mi to pripomínalo moju situáciu a nedalo mi nereagovať. Prepáč za tak dlhý príspevok, ale toto je prvýkrát, čo som o tom niekomu povedala - zároveň ti teda ďakujem za príležitosť a prajem veľa šťastia, nech sa ti to čo najskôr podarí vyriešiť a pohnúť sa ďalej :)

ked sa mu vyhybas a nekomunikujes s nim, on by s tebou akoze chcel?

som na tom rovnako. strasne mi chyba, stale na neho myslim, horsie sa na vsetko sustredim. pritom by to nebol dobry vztah s buducnostou, ale ako clovek mi imponoval a ziadny iny mi tak nevyhovuje. uz to tak asi bude do konca zivota.

Nevieš sa z toho dostať preto lebo nie si silno veriaci ale si ateistka. Ak by si bola veriaca a svoju vieru by si mala naplno posilnenú zistila by si že v porovnaní s večným životom s Bohom je nejaký pozemský mládenec nech je i hocijak prekrásny úplne zanedbatelný a nedôležitý.