Ahojte, asi vam moja tema pride smiesna a kazdy budete mat jasny, vyhraneny nazor, ale napriek tomu to skusim. Som zena, nestastne zalubena do muza, ktory isty cas zivota travil so mnou. Netvorili sme oficialny par...ale to nie je dolezite. Uz 2 roky nie sme spolu a ja sa dva roky trapim. Skratka neviem zabudnut. Ja ani nechcem, aby sme boli spolu, nechcem s nim mat vztah, chcem len zabudnut. Viem, ze mam prerusit kontakt, viem, ze to chce cas, ze si mam riesit svoj zivot, ze mam najst ineho muza. Ja to vsetko viem a aj tak robim...som aktivna, vzdy som bola...mam pracu, ktora ma naplna, konicky, plnim si sny, zijem, smejem sa, uzivam si zivot,vyhybam sa mu, nekomunikujem...ale aj tak kazdy jeden den na neho myslim a strasnym sposobom mi chyba. Mozno teraz budem zniet trochu povrchne...ale nikdy v mojom zivote som nevyzerala lepsie, nebola uspesnejsia, nemala viac penazi, lepsiu pracu a napriek tomu som sa nikdy necitila horsie... Toto ma uplne nici, neviem, co mam robit, nic nepomaha, nic nezabera. Uz som si sama sebe smiesna...a aj tak s tum neviem nic urobit. Ako mam do kelu konecne prestat na neho mysliet???
Stale na neho myslim
Daniela2 dakujem za pekne slova... Ja sa stretavam s ludmi aj s muzmi a nevravim, ze ten, ktory mi pomotal hlavu, je jediny a najlepsi...pozeram sa na to triezvo. Len ho neviem z hlavy a aj srdiecka vyhnat :-( Pomoze asi len cas, ale uz to su 2 roky a to ma nici. Samozrejme, ze som sa uz posunula, prijala som, ze uz nie sme spolu a svojim sposobom som sa s tym zmierila. Ale stale mam chvilky, ked citim neuveritelnu uzkost a neviem s tym bojovat
na lásku sa zabúda ťažko. Netreba to siliť a treba tomu nechať voľný priebeh. Nájde sa neskôr snáď niekto, kto Ťa očarí svojou prítomnosťou a bude Ti blízky a vtedy si už na neho spomenieš, ako na niečo čo bolo kedysi smutné, ale je to minulosť.
Ja viem, je to také, čokoľvek robíš, rada by si sa s ním o to podelila. Ale ten človek si to nezaslúžil, inak by ste boli ešte stále spolu.
Ty neľutuješ jeho, ale ten svoj krásny pocit, môcť sa o niečo podeliť, alebo prežívať niečo tak krásne. Ten pocit sa vráti, keď sa znova do niekoho zamiluješ. Ale každá láska je iná, možno ten pocit bude menej intenzívny, alebo bude trochu iný.
Zoznamuj sa s inými ľuďmi teda s mužmi, len ako kamaráti, aj psychicky dôvernejší, komunikuj s nimi a pomáha to. Možno zistíš, že tento Ťa lepšie pochopí v tomto a iný v inom.
Podľa mňa je to normálne, tiež by som sa asi trápila a dlho
Berryl - úplný súhlas, treba za tým urobiť hrubú čiaru a len pekne spomínať na príjemne strávené chvíle.
samozrejme, to je len môj názor, ktorý netreba brať vážne :), na pomoc v podobných situáciach majú vzdelanie psychológovia
No ja nie som kvalifikovaný :D, ale možno to je kvôli opakujúcemu sa vzorcu, teda, že si dotyčnú osobu zakaždým spájate so smútkom, že to skončilo, možno aj snahou vrátiť čas, podľa mňa je lepšie sa pri spomienke zakaždým iba usmiať a ďalej to neriešiť, aby sa to prepojenie so smútkom, či inými negatívnymi emóciami neopakovalo
A mozno klamem samu seba...
Berryl...strane tuzim to prijat a netrapit sa, len ono to nejako nefunguje. Mam pocit, ze som v koncoch
A prečo by si ste sa mala preto trápiť? ak ste spolu prežili pekné chvíle, tak na to s radosťou spomínajte a netrápte sa kvôli tomu, že tie spomienky ostali, práve naopak, je to jednoducho časť života, ktorá je už minulosťou, je hlúposť sa snažiť zabudnúť, skôr je lepšie prijať to ako skúsenosť
