Tehotenstvo v 44

Som v tvojom veku.Tento rok som sa vydala a pokúšame sa o dieťatko.Uvidime,ci sa nám to podarí.Mam však oporu v mojom mladšom mužovi.Chapem,ze si v zložitej situácii.Drzim palce,aby si sa správne rozhodla.Spravne myslím v tom zmysle,že budeš zdravá,šťastná a spokojná.Drzim ti palce.A ak už máš dospelé deti, asi by som sa aj s nimi poradila.Zdielala tvoje pocity a pochybnosti s nimi,alebo s tvojou rodinou.Hlavne v tom nebuď sama.

to je na tom, že Ty sa tu pýtaš na názor. Keby Ti bola myšlienka na tretie dieťa v tomto veku absolútne neznesiteľná, nepýtala by si sa, ale kontaktovala by si hneď lekárov a objednávala by si si termín interrupcie a zabezpečovala by si si dozor na dcéry, kým si v nemocnici, nanajvýš nás by si sa pýtala, čo im povedať, aby sa nedozvedeli.
Takže je jednoznačné, že sa v Tebe nejaké inštinkty pohli.
Učiteľstvo, to chodíš do práce krátko pred ôsmou, takže ani do škôlky si malé nemusím nosiť už o šiestej a končíš o takom čase, že stíhaš skočiť preň do škôlky v riadnom termíne, žiadna práca na zmeny. A ak by bolo dievča, aj oblečenie by vedelo nosiť po dcérach a inak aj v seconde kúpiš dačo celkom slušné bez veľkého finančného zaťaženia. Ako slobodná matka budeš dostávať do 8. mesiacov po narodení dieťaťa viac peňazí, ako keby si bola vydatá a po návrate do zamestnania a vo všeobecnosti budeš mať viac dovolenky ako ostatné profesie. A aj od tých deciek v škole si treba tiež oddýchnuť, aj tie sú dnes iné, ako za našich čias. A keď je decko choré, je to štátny sektor, tak Ťa len tak neprepustia.

Neviem v akom veku máš dcéry. Na to že by mi trochu v takom prípade pomohli by som sa nespoliehala a ani by som to od nich nežiadala. V prvom rade to nie je ich dieťa. Neviem si predstaviť, že by som mala napríklad 10 ročné dieťa a mala 54 rokov na krku a neskôr mu šla na stužkovú ako babka. Po ďalšie je v dnešnej dobe potrebné zabezpečiť deti čo sa týka financií. Ak máš dcéry vo veku 15-22 a chystajú sa alebo už študujú na výške, snažila by som sa im s financovaním štúdia atď pomáhať. Ako si sama napísala, otec ako taký d*bil sa na to vykašľal a postavil sa k tomu ako hajzel a to doslova, takže z jeho strany oporu čakať nemôžeš a asi by ti ani neprispieval výraznejšou sumou a aj to zdravotné riziko tam je. Atď. Som realistka, deti mať nechcem, ale ak by som bola v tvojej situácií, tak by som to takto videla byť asi najlepšie.

Alžbeta, som za to, aby si si to dieťa nechala. V žiadnom prípade nie si "stará", vychovala si dve, vychováš aj tretie. Nik z nás nevie, ako bude prebiehať a ako skončí tvoje tehotenstvo. Ani to, že ak by si podstúpila potrat, či by si s tým dokázala žiť. Je veľa žien, ktoré potom trápia výčitky svedomia a psychické problémy. Po pôrode môžeš začať riešiť alimenty alebo dať dieťa na adopciu. Rozhodnutie však musíš prijať sama, ty zaň budeš niesť zodpovednosť. Tak sa rozhodni podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Držím palce!

Tak hlavne kvôli zdravotnému riziku, predsa len, aby sa nenarodilo to dieťa s nejakým handicapom, to by bolo pre to dieťa kruté. A aj preto, že máte už 2 deti, hlavne tie Vás potrebujú.

Abc a dobreuz kvôli čomu potrat?A prečo by ste s avy takto rozhodli?

Ja by som si tiež zvolil radšej potrat... Ako napísala Abcd888... Nie že ma teraz ukameňujete :)

Dakujem žienky že mi tolko to píšete a jedna povie NIE druhá áno
Petroneta som učitelka a nezarábam až tak vela
A neviem čo teda robiť

ak sa pýtaš, znamená to, že by si potrat oľutovala a robila by si si výčitky. Že do toho ideš by si ľutovala ešte tak maximálne 7,5 mesiaca, potom už nie.
Takých čo išli na interrupciu a oľutovali, poznám celú kopu, ale nikoho, kto by oľutoval, že si dieťa nechal.
Je tam riziko, ale nie si prvorodička. Kedysi ženy v takomto veku bežne rodili a zdravé, životaschopné deti. Navyše s dnešnou medicínou vyšetria veľa vecí vopred.
Mrzí ma, ako sa ku gravidite postavil otec dieťaťa.
Ako si na tom s prácou?
Myslím, že aj dcéry dačo pomôžu.

Ty nevies co je umelé oplodnenie?