Mam 33 rokov, sme spolu uz skoro 10 rokov a aj okolie sa uz pyta, preco nemame deti. Manzel doteraz nechcel, ale uz naznacuje, ze by rad. Ja som cele roky v tom, ze dieta chcem, ale zrazu ked to zacina byt realne, nic necitim. Ked aj, tak strach. Bojim sa bolesti, porodu, zodpovednosti. Neviem sa o dieta starat. Nechcem zmenit svoj zivot o 180 stupnov. Nema mi kto pomoct, nemam rodicov, opustili ma. Necitim sa na to. Vobec necitim tikat biologicke hodiny a kde ine zeny sa rozplyvaju nu nu nu ja sa modlim, aby mi dieta nestrkali. S detmi starsimi, 5-6 rocnymi sa viem pekne porozpravat, ale s mensimi vobec, nemam predstavu ako a o com, s malymi babatkami vonkoncom. Co teraz? Mozno nebudem chciet dieta nikdy? Ako to viem? Odist zo vztahu? Inak je medzi nami vsetko v poriadku, milujeme sa a nemame vaznejsie problemy.
Manzel chce dieta a ja nic necitim
ešte niečo o svadbe, antisexx. Predstav si to dievča, ktoré by z lásky so mnou žilo. Z lásky by sme mali deti. Aký ona bude mať príjem počas tehotenstva, keď nemôže tak pracovať? Aký počas materskej a niekoľko rokov? Kde sa môže zamestnať napr. s dvoma malými deťmi? Môže sa vôbec zamestnať na plný úväzok?
Viem to dobre, lebo mama pracovala do pol piatej a škôlka bola do pol štvrtej, tak som ja chodil pre sestru do škôlky.
Nie je mojou morálnou povinnosťou sa o nich postarať v prípade, že mi nejaký multikulturálne zmýšľajúci terorista zlikviduje lietadlo, na ktorom letím k zákazníkovi? Tak aj preto svadba ale aj preto, že si to inak ani neviem predstaviť.
antisexx, nikto nie je nesmrteľný. Môže ma prejsť električka a neviem čo. Ak sa ožením, manželka - teda človek, ktorého milujem, po mne dedí, dostáva vdovské a dieťa sirotské. Takže taká formalita, ako sobáš, aby som mal zabezpečenú rodinu, keď sa mi niečo stane.
Naivny, si dobry chalan o tom nepochybujem :) ale nick si si vybral trefný. To by som ti skor mala napisat do tej temy o svadbe ale nevadi.
naivny - veľmi veľmi milé a pekné. Tvoje príspevky sú fajn.
Tak cudzimi detmi je to podla mna vzdy ine ako ked uz mas svoje. A vsetko sa casom naucis, nikto z neba uceny nespadol a vsetko je raz prvy krat. To, ze ti to pride ako zodpovedne rozhodnutie je podla mna iba dobre. Za "problem" pokladam jedine to, ze necitis nejako tuzbu ho mat. Treba sa o tom porozpravat
Za tych 10 rokov vo vztahu bez deti si zrejme spohodlnela, zvykla si na urcite veci a teraz si nevies predstavit zasadne menit svoj zivot. To sa stava, len ak sa rozhodnes deti vobec nemat je dost pravdepodobne ze neskor budes lutovat. Poznam take zeny co sa takto rozhodli, deti nemali a v 50-ke to dost lutovali ale uz bolo neskoro. V tebe je dost strach, bojis sa roznych veci - ako to zvladnes, kto ti pomoze, nevies sa starat o dieta, ci porod nebude bolet, ze nie si tutu nunu typ a pod. Ale rozhodne nemusis byt typ co sa rozplyva nad kazdym kocarkom s tutu nunu, to vobec nevypoveda o tom ci budes dobra matka. Mne teta hovorila ze nevadi ak nemam nejak moc vztah k detom, ze ked budem mat vlastne ten vztah budem mat - ona to tak mala tiez. Niektore zeny to tak proste maju. A tie dalsie veci, s dietatom by ti snad mohla pomoct svokra alebo nejaka kamoska, porod bolet nemusi ak ti pichnu epidural. Dost je dolezite ci ti je manzel oporou, ci ti pomaha uz teraz, ak ano, vsetko sa ti bude znasat lahsie, s dietatom ti pomoze, zostane ti cas aj na seba. No rozmysli si to, lebo si vo veku kedy by sa to mohlo este bez problemov podarit, za par rokov to uz moze byt problem. Ak sa rozhodnes deti nikdy nemat je mozne ze manzel od teba odide a tvoj zivot sa aj tak dost zmeni. Zostanes sama a budes si musiet hladat chlapa co tiez deti nikdy nechce.
ja som o 9 rokov starší od sestry, a ona je to najkrajšie, čo v živote prišlo. Uvrešťané škaredé, hrať sa to nevie, a každý sa točí okolo neho a ja som bol nič. A keď mama vyšla z izby, že mi ráno pripraví raňajky, tak spustilo vresk. Potom mi mama povedala, aby som si do izby zobral veci na oblečenie a obliekal sa tam, nech bábätko vidí, že s ním je dakto v izbe. A ono to bolo ticho a pozeralo sa na mňa. Skúsil som, že vyjdem, vresk. Vrátil som sa, ticho a pozeralo sa.
Cítil som sa ako Boh, ktorý to celé ovplyvňuje. A aká bola krpatá, tak mi stále dávala najavo, že som pre ňu Bohom. Teraz, keď sa vrátim z Bratislavu, čaká ma vo dverách, a objíma ma, nechce ma pustiť. Mama hovorí, že keď sa dozvie o koľkej prídem, tak tancuje po izbe a spieva, dnes sa vráti ... a zdrobnenina môjho mena a potom sa pozerá von oknom.
A to som iba obyčajný brat a nie otec.
Myslím, že aj pre toto by som chcel mať niekedy dieťa, nielen preto, že to tak spoločnosť chce, a že žena, ktorú by som mal, by tiež chcela.
och to pride, v kazdej z nas to je, my sa snazime no zatial nic :)tiez mam obavy, ked to nejde a my tak chceme uz ani moc nechcem sa snazit a tak, ale tuzim po dietatku
Ahoj ja sice podporujem ideu deti vo vseobecnosti kedze teraz jedno cakam.. ale suhlasim s ostatnymi, ked sa na to necitis tak v ziadnom pripade. Ja sama som sa s ideou "dieta" zmierovala par rokov, najprv bol strach potom ocakavanie a az vtedy som sa rozhodla ze idem do toho. Nebolo to zo dna na den. No a spoliehat sa na to, ze pudy pridu.. no neviem. Nemusia. Ale vztah ty a dieta uz budes mat naruseny do konca zivota.
K muzovi bud uprimna a prediskutujte si buducnost.. bud vsak pripravena na to ze moze dvihnut kotvy a odist od teba, hlavne ak je jeho tuzba po detoch velmi silna..
Ahoj Krizovatka,
ja mam 30 rokov a som taktiez 10 rokov vo vztahu a taktiez uplne presne ako ty som totalne bez citu mat deti a biologicke hodiny je pre mna cudzi pojem. Ked vidim praveze vsetky tie zeny rozplyvat sa nad detmi, ani tomu nechapem co im pride na nich az take zlate, pre mna su to obycajne deti.
Mame taku povahu, je to o tom, ja si myslim, ze nikdy nebudem v stadiu, ze deti strasne chcem, kamosky mi vravia, ze uricte raz zatuzim po dietatku- aj toto je pre mna totalne cudzia predstava. Este ked pocuvam vsetky tie zdrobneniny ako babatko, dietatko atd. uz aj to mi pride akoby sa tie zeny nevedeli normalne dospelo vyjadrovat :D
Niekedy uvazujem, ci zena ako som ja by mala vobec tie deti mat, ci budem k nim mat vztah a trpezlivost. Neviem co mi zivot prinesie, ale kvoli partnerovi som ochotna ich mat, moj partner mi je neskutocnou oporou, milujem ho a viem, ze bude skvely otec. Zeny ako sme my, ktore nie sme mozno total obetave matky by mali mat chlapa, v ktorom maju 100% oporu. Ja som inak dost citliva a verim, ze pocas tehotenstva sa zmenit moze. Neviem si ani uplne predstavit, ze by som deti nemala, bojim sa, ze raz by som to neskor olutovala... a je mi niekedy luto, ze mam taku povahu, no neviem to ovplyvnit a neviem sa pretvarovat, ze deti je to najkrajsie co moze existovat, ked to tak necitim. Sice som ti v tejto teme vobec neporadila, no nemozeme byt zas ani donekonecna sebecke a mysliet len na seba ked mame chlapov, ktori deti chcu. To je ale len moj nazor, nie kazdy s tym suhlasi. Ja celkovo robim vo vztahu dost vela nezistnych veci a tesim sa z toho, ked chlap po mojom boku je stastny. Vtedy som stastna aj ja. Deti nemaj len vtedy ked si o tom na 100% presvedcena, ak vahas, to znamena, ze sa len bojis rovnako ako ja...v tom pripade by som do toho na tvojom mieste sla ;) Vela stastia