Manzel chce dieta a ja nic necitim

Príspevok v téme: Manzel chce dieta a ja nic necitim
Krizovatka

Mam 33 rokov, sme spolu uz skoro 10 rokov a aj okolie sa uz pyta, preco nemame deti. Manzel doteraz nechcel, ale uz naznacuje, ze by rad. Ja som cele roky v tom, ze dieta chcem, ale zrazu ked to zacina byt realne, nic necitim. Ked aj, tak strach. Bojim sa bolesti, porodu, zodpovednosti. Neviem sa o dieta starat. Nechcem zmenit svoj zivot o 180 stupnov. Nema mi kto pomoct, nemam rodicov, opustili ma. Necitim sa na to. Vobec necitim tikat biologicke hodiny a kde ine zeny sa rozplyvaju nu nu nu ja sa modlim, aby mi dieta nestrkali. S detmi starsimi, 5-6 rocnymi sa viem pekne porozpravat, ale s mensimi vobec, nemam predstavu ako a o com, s malymi babatkami vonkoncom. Co teraz? Mozno nebudem chciet dieta nikdy? Ako to viem? Odist zo vztahu? Inak je medzi nami vsetko v poriadku, milujeme sa a nemame vaznejsie problemy.

otcoviaslovenska

najsmiešnejšie na tom celom je že muži najviac tlačia ženu do deti a oni sa prvy zdekuju a idu za mladou milenkou a ked sa strašne zamiluju tak už aj zabudnu na deti a nestaraju sa o ne... tiež si myslim že muži nemaju pravo sa k tomu vyjadrovať.. len žena vie čo je to vynosit, porodiť dieta...

ahjaj

prirovnala by som to k inému. Výmena bedrového kĺbu. Bolí ma bedrový kĺb, riadne bolí, mám ho napuchnutý, neviem chodiť po schodoch vôbec a aj pri bežnej chôdzi príšerne bolí.
Ale ísť pod nôž? A keď to bude ešte horšie? Veď ten kĺb je obrovský. Veď sa potom vôbec nebudem vedieť postaviť na nohy. ísť na operáciu? Nejsť? Ak by som išiel/išla, ale sa bojím.

ahjaj

moja sesternica sa vydávala počas štúdia na VŠ a pokladalo sa za samozrejmé, že po VŠ bude dieťa. VŠ sa blížila ku koncu a jej manžel sa posťažoval, že odkedy sa vydala aj pribrala, a to ani tehotná nie je, a čo je horšie, ani nechce byť. Ona na to odpovedala, že sa bojí pôrodu.
Bola som vtedy tehotná s druhým dieťaťom a povedala som, že by som rada mala to šťastie a vyhla sa nástrihu hrádze.
Sesternica rodila o 11 mesiacov neskôr ako ja. Ako si so strachom presne poradila, to neviem. O 5 rokov po prvom dieťati sa jej narodilo druhé.
Takže nie každá kaša sa je taká horúca, ako sa varí.
Okrem toho, mladá baba, keď hovorí o tom, že chce dieťa, neuvažuje o bolesti z pôrodu, nástrihu a o všetkom dopodrobna, ani sa o to predtým príliš nezaujíma. To až keď príde na lámanie chleba, až vtedy sa informuje a čo je na tom ľudsky nepochopiteľné, že sa zrazu bojí?

Anyone

Inak paci sa mi to vyjadrenie ze - anonymny nick - no lebo ty tu mas meno, priezvisko, adresu aj telefon, vsak :) Pokryteckost z teba len tak srsi, ty mas nejaky psychicky problem s urcitym typom zien a sem si sa ocividne prisiel iba vyzit, podobne ako ostatni, ktori necitlivo komentuju tuto, ci ine temy na fore. Kazda jedna tema, ktora niekoho zasiahne takym sposobom, ze kvoli tomu sklzne do totalneho suterenu sudenia, obvinovania a urazania druhych ukazuje, ze tento problem ma dotycny nevyrieseny v sebe samom. Ja tu vidim holy fakt, ze autorka deti chcela a zrazu ma obavy, vzdy lepsie ako ciganky z Lunika, ktore si narobia deciek 10 a potom to tak vyzera. Ale pre takych ako ty je urcite taka zena hodnotnejsia, ved predsa PORODILA:)

Anyone

Feministicky postoj? Pre teba bude feministka kazda co sa boji porodu a takej sa aj zastane, ze? :) Predstav si, ze ja aspon viem, co je empatia, ty mi pripadas, ako keby si z jaskyne vysiel. TY si zacal urazat autorku ako prvy a postupne sa tu pridali ZRAZU zazracne dalsie nicky. Zaujimave :) Neviem na akej planete zijes ty, ale ja taketo pary veruze nepoznam, skor poznam take, kde zena chlapovi porodila decko a ten si za odmenu nasiel milenku :) Ja sa tym zenam vobec necudujem, ze sa boja, lebo maloktoremu chlapovi sa dnes sa verit, mimochodom, som zvedava, ci sa ty o potomkov aj staras, alebo ako vacsina travis cas cele dni v robote a vsetko je na zene? Hmm. Kym tu zacnes kydat na druhych a urazat tebe nezname osoby, ktore sem pridu po radu, tak sa pozri do zrkadla alebo si obuchaj hlavu o murik. Nech hodi kamenom ten co je bez viny. Ako som povedala, ste necitlivi, odporni ludia, bez akejkolvek empatie. K tomuto by sa podla mna chlap vobec vyjadrovat nemal, kedze nema ponatia co je decko vynosit a porodit, netusi co su hormonalne zmeny, poporodne psychozy a podobne lahodky. A vobec, mali by tu pisat odborni psychologovia a nie kadejaky odkundes, co si mysli, ze zozral vsetku mudrost sveta a nad neho neni. Vrat sa do jaskyne

mirec411

anyone - vieš čo je zaujímavé? V živote sa veľa dievčat a žien stretáva s mužmi, ktorí im sľubujú, že vzťah myslia vážne a že si ich raz aj zoberú. Strávia s nimi roky..., ale nakoniec sa rozídu, lebo muži priznajú farbu a povedia, že ženiť sa nechcú. Iné ženy - vydaté, čakajú zase na to, kedy sa ich muž konečne odhodlá mať dieťa, ktoré si spolu naplánovali, ale kvôli x,y,veciam odložili na neskôr. Nedočkajú sa, pretože zistia, že ich muž vlastne dieťa nechce a ani nikdy nechcel. Uvedomuje si človek ako ty, čo všetko sa odohráva v hlavách tých dievčat a žien?! Vieš ako to zasahuje ich psychiku a ďalší život?! Nevieš, pretože s takými vecami nerobíš. ...a ty ma tu ideš strašiť výčitkami zo zodpovednosti za smrť niekoho... Mám sa baviť, dievčatko?
---------
Teraz sa tu objavil zriedkavejší fenomén: - Žena je práve tá, ktorá hovorila že dieťa chce, ale spoločne to odložili na neskôr. Prišiel čas na založenie kompletnej rodiny, a čo po 10 rokoch urobí manželka? Prizná, že deti ju NIKDY nelákali, že k nim NIKDY nemala vzťah, že má strach z pôrodu, zo starostlivosti a bla, bla, bla.
Niektorí to začnú rozoberať a podporovať ju (čo je síce pekné a fajn), ale nechtiac prehliadnu nelogické fakty, ktoré udreli do očí mne a nielen mne. No tak som Križovatke napísal, že jej správanie pokladám za klamstvo a že je to viac ako nefér voči jej manželovi.
Križovatka sa ale neozve. Možno pochopila, že by mala konečne povedať manželovi pravdu..., možno má výčitky svedomia..., možno si chce všetko ohľadne dieťaťa znova premyslieť..., a možno si balí kufre a pôjde hľadať niekoho iného.
Ozve sa anonymná owtf, či anyone, či samedi, aby sa s tvrdým feministickým postojom zastala inej ženy. O čo jej ide? Len o to, že zrejme patrí k ženám, ktoré nechcú deti, pretože sa necítia ako "pochodujúce maternice" a teraz majú možnosť vyjadriť svoj názor.
owtf, anyone, či samedi, čo keby sa to stalo tebe - že chceš dieťa, roky veríš a čakáš..., a nakoniec príde ľadová sprcha? Odídeš s pochopením, bez sĺz, odbavíš záležitosti rozvodu, ...a pôjde si hľadať iného "nádejného" otecka?
Ani sa mi nechce rozoberať, ako sa menia podmienky pre takú ženu - či už v otázke hľadania partnera, hľadania za zvuku bio-hodín, viery v úprimnosť, v stave potláčanie psychického sklamania...
Načo by som ti to mal písať? Si len decko, ktoré sa navonok hrá na spravodlivého a morálneho zástancu, ale pritom si len hľadíš a zastávaš svoje sebecké názory. A že pri tom pokojne dokážeš urážať iných je už len malým kamienkom, ktorým dopĺňaš obraz o sebe.
P.S. - Nie, nikto mi "nestúpil na otlak". Myslím že by to nedokázal len tak "niekto". ........či? - chcela si sa len dozvedieť, či mám deti? Mám, túto časť života som si nenechal ujsť... - od detstva až doteraz.

Omen

Milá autorka, ty máš o.i. psychický problém, ktorý by si mala začať riešiť! So svojimi pocitmi, strachmi, sebectvom etc. sa zdôver manželovi a celú vec preberte. Ak to s ním ustojíš, spamätáš sa a začneš s terapiou, môžeš svoje manželstvo zachrániť. Ak zlyhá čo i len jedna časť z toho, potom bude nasledovať rozvod. Vidím to tak, že na prvom pojednávaní, ktoré nebude trvať viac ako 20 min., vás rozvedú!

Samedi

a_dr1a
Z tvojho príspevku ide poriadny jed a zloba, muselo sa ti v živote prihodiť niečo veľmi zlé, keď na autorku tak nenávistne útočíš. Som zvedavá, koľko deciek si vychovala TY ??? Tipujem, že žiadne, lebo zrejme tiež máš z toho strach, a závidíš autorke, že ona napriek tomu má manžela, ale teba nikto nechce, však?