Mam 33 rokov, sme spolu uz skoro 10 rokov a aj okolie sa uz pyta, preco nemame deti. Manzel doteraz nechcel, ale uz naznacuje, ze by rad. Ja som cele roky v tom, ze dieta chcem, ale zrazu ked to zacina byt realne, nic necitim. Ked aj, tak strach. Bojim sa bolesti, porodu, zodpovednosti. Neviem sa o dieta starat. Nechcem zmenit svoj zivot o 180 stupnov. Nema mi kto pomoct, nemam rodicov, opustili ma. Necitim sa na to. Vobec necitim tikat biologicke hodiny a kde ine zeny sa rozplyvaju nu nu nu ja sa modlim, aby mi dieta nestrkali. S detmi starsimi, 5-6 rocnymi sa viem pekne porozpravat, ale s mensimi vobec, nemam predstavu ako a o com, s malymi babatkami vonkoncom. Co teraz? Mozno nebudem chciet dieta nikdy? Ako to viem? Odist zo vztahu? Inak je medzi nami vsetko v poriadku, milujeme sa a nemame vaznejsie problemy.
Manzel chce dieta a ja nic necitim
Decko len pokazí život - večné behanie za jeho zadkom, žiaden voľný čas a výrazne zvýšené výdavky. Treba mu to povedať na rovinu a uvidí sa či to pochopí/prijme alebo potom žiaľ rozchod.
do ničoho sa nenúť. Ako sa porozprávať s bábätkom, to som mala kolegyňu na výške, ktorá povedala, že nevie, čo si má počať s malými deťmi, nejak ich nemá rada, lebo si pripadá pri nich ako nemehlo. Potom sa vydala, otehotnela a je perfektná matka. Takže Ty sa na to "nainštaluješ", aj na ten rozhovor, aj na starostlivosť o bábätko. To, čoho sa tak bojíš, určite to zvládneš. Ešte, keďže nemáš rodičov, tak neviem v akom vzťahu si so svokrou, bolo by fajn, keby si bola v dobrom, aby Ti pomohla, keď sa vrátiš pár dní po pôrode domov a si ešte slabá.
Tá bolesť pri pôrode a podobne, moja sesternica s tým bola tak, že hovorila, že preto nechce dieťa, a potom chcela a už aj má aj druhé.
Takže sa sústreďme v prvom rade na tú zložku obrat o 180 stupňov. Na ten obrat sa vlastne chystáš celých 9 mesiacov, ale teraz ide o to, či do tých 9 mesiacov a ďalších rokov vôbec ísť. Podstata je tá, že teraz povedz manželovi, nech s tým trochu počká a Ty si dopraj čas, pár mesiacov, pol roka, rok, kým nejak v Tebe nedozreje, že aj Ty tak (ne)chceš, a že do toho (ne)ideš. Žiadny rozchod s manželom, nič také, žiadna kaša sa nevarí taká horúca, ako sa varí. Skús napr. keď pracuješ, porozmýšľať, čoho by si sa vedela vzdať, na čo myslíš s nechuťou, čo z toho by si vedela robiť z domu pri materskej, keby si bola. Skús si doma predstaviť, ako by ste to mali zariadené, keby ste mali dieťa. Potom po čase zistíš, či sa Ti myšlienky na dieťa zdajú priateľskejšie a rozhodni podľa toho.
No taketo situacie asi vacsinou len koncia rozchodom. Ale stava sa aj velakrat ze zena nechce dieta ale ked sa nahodou rak stane a narodi tak si k nemu najde cestu hned a vsetko tie materinske pudy ci co zacnu. Ja by som tiez nechcela deti ale keby nahodou mam tak viem ze by som sa snazila ho vychovat a mat ho rada.
Hlavne sa nenechaj do toho tlacit to nie je kupa psa ci dovolenky! Na okolie sa vyser co je koho po tom? Mat decka nie je az taka vyhra hlavne ked sa to nevydari. A koment podomnou nechapem co ako ze je desat rokov vo vztahu? Za to je povinna rodit?
A ty si 10 rokov vo vztahu...? Ja nemam slov.
Povedať mu pravdu, a keď ju neprijme, rozchod. A okolie nech ide kade ľahšie, oni sa nebudú starať o vaše dieťa takže ich do toho prd.
