začali by ste chodiť s niekým s veľmi silnou depresiou???

velmi pekne vam vsetkym dakujem...je to uzasne aku energiu a silu bojovat mi davate...ja vam zo srdca dakujem, ani si neviete predstavit ako...!!!az mi slzy sklzaju po tvari...
no ja by som si rada zalozila blog, ale ja neveim ako sa to robi...

Ahoj,depka! Píšem ja,diktuje život. Aj takúto stránku v ňom môžme nájsť.

jéj ahoj mamča:)pekne píšeš:)

Dovoľ mi dotknúť sa dažďa tvojich sĺz
preplávam po nich k jazeru tvojej duše
prejdem tou riekou k prameňu svetla v tvojom srdci
otvoríme stavidlá
Pozri,ZRODILA SA TVOJA DÚHA

uff, že v skratke, to si napísala tak ako ja:)hmmm...je to smutný životný príbeh, ale aj zlé skúsenosti sú na niečo dobré...neboj všetci sa z toho raz dostaneme, len neprestávaj dúfať...ja ti verím že to zvládneš! Len sa musíš vždy keď spadneš, postaviť, oprášiť a ísť ďalej. Vieš čo ma napadlo?...Skús si aj ty začať písať weblog...tam budeš môcť napísať všetko čo máš na srdiečku tak ako ja...

depka na zaciatku ked beries ad, pocitujes neziaduce ucinky, tie by sa mali postupne odburavat, musis sama citit ci to zvladas...dufam ze ano

milosko dakujem, vy ma tu drzite uz od januara nad vodou...

zo vsetekho som mala uzkostne stavy, triasla som sa, mala strach...z toho bolesti chrbtice, zacarovany kruh...momentalne studujem VS, bakalara som uspesne zvladla...a pokracujem dalej dufam, ak sa vyhrabem z toho rozpolozenia...zacala som cvicit jogu a viac sa venovat svojej dusi, chidim na hypnoterapiu k psychologicke a ucim sa divat na svet z tej lepsej stranky, snazim sa aby moj svet za nieco stal, aj ked nie vzdy sa mi to dari...

Takze moj príbeh v skratke:
Moj zivot je od mala poznaceny rodinnou tragediou kedy sa mojej maminke zabili rodicia a dieta jej sestry pri vaznej dopravnej nehode. Ja som este vtedy nebola na svete, ani som nemusela byt, pretoze predtym mala moja mamina taktiez dopravnu nehodu kedy rok nechodila a zakazali jej mat dieta. Prave po dlhom lieceni isli pre nu rodicia do kupelov a stala sa spominana nehoda. Napriek vsetkemu som sa po styroch rokoch narodila ja. Ale surodenci mi neboli dopriati, mozem byt rada ze som. Moji rodicia ma vychvavali svelkou laskou, su neuveritelni, ale vzdy mi chybal brat alebo sestra, ked boli rodicia v praci. Citila som sa sama. Som velmi citlivy clovek, ktory vsetko preziva a nevie sa branit prekazkam tohto sveta. Nakolko sa stala spominana tragedia mamina ma vychovavala s prilisnou uzkostou a mozno preto som aj tak trochu bojazliva. V 14 rokoch som sa popalila na nohe horucou parou a ostala mi popalenina...tak moje sebavedomie islo dole a mala som z toho psych. problemy. Moje okolie mi vsak vzdy hovorilo ze som velmi krasna, ale ja som to nikdy nechcela vidiet, teraz ked sa obzeram spatne nevazila som si samu seba. No ale teraz viac o tom, preco sa liecim. V 16 som stretla jeho, moju velku lasku. Rok a pol to bolo uzasne, az nato ze v jeho rodine boli silno veriaci a jeho mamina sa zaujimala vseliakymi akoby som to nazvala „magiami“ co mi dost uskodilo. Ked som mala pred maturou zomrel brat mojho otca-tiez smutny pribeh. A vtedy prisiel moj priatel a oznamil mi ze na velmi dlho odchadza do ameriky aj so svojim otcom, ze mozno na 2,3,4 roky. O tyzden bol uz prec. Doteraz nechapem preco mi to nepovedal skor a nepripravil ma. Neskor som sa dozvedela ze preto, lebo jeho mama povedala aby som to nezariekla aby im to vyslo. Maturu som urobila aj ked som mala silnu chripku. Moj organizmus bol smutny a totalne vycerpany, troela som nespavostou uz dva roky predtym. Zrazu som prestala vnimat svoje okolie, nic ma nezaujimalo, nic ma nebavilo a velmi ma ovplyvnili veci ktore mi narozpravala jeho mama, je to dobra dusa, ale jej nazory su akesi pomylene. Bol to zacarovany kruh. Zrazu som sa zacala vsetkeho bat. Skoncila som na antidepresivach. Jemine kolko vam toho chcem napisat, musim to skratit. Je to sest rokov s prestavkami co sa liecim. Priatel sa mi vratil este tri krat potom odisiel, rodicia zacali podnikat a bolo to velmi tazke, mojho otca aj prepadli a nebolo to len tak...prisli sme o obrovske peniaze, otec mal porazku, mamina mi skoro umrela zo stresov ktore mala zo svojich zamestancov, keby nie mna a nepridem vcas uz ju tu nemam. V priebehu troch rokoch mi zomreli stari rodicia. Vzdy ked som si myslela ze uz vsetko zvladnem bez Ad, prisla nejaka dalsia rana. Oporu som mala v priatelovi, ale aku? Ked vzdy ked som ho potrebovala, odisiel prec, menil rozhodnutia zo dna na den. Ked sa prvy krat vratil z ameriky, bol ako vymeneny, nadaval, pribral, zacal pit. No moja citliva dusa sa stale viac stracala a tento posledny krat som v najvacsej depresii v akej som mohla byt. Stale sa mi vsetko premieta dokoola, je to mesiac co mi umrela starka, rok sme sa o nu starali, mala tazke stavy, bolo sa tazke na to divat...moji rodicia maju uz ku sedesiatke...ostatna rodina zije v BA, bojim sa ze o co vsetko este mozem prist....je mi tazko na srdci, na dusi...a je toho este vela co som nenapisala...moj vztah ja neviem...v hlbke srdca citim ze si s nim neveim predstavit buducnost, zda sa mi prilis trvdy...mal tazke detstvo, dala som mu tolko lasky, az som ostala citovo vyzmykana...neveim co so sebou, stratila som samu seba, neveim sa najst, boli ma srdce, boli ma dusa...

joj do kelu, zobrala som si aj dnes tabletku aby som sa potvrdila v tom, že mi nesedia a je to tak...zase mi je len zle...no nie som blbá? mohla som sa na ne vykašľať po včerajšku a ja si zoberiem ďalšiu...no neviem ako to prežijem do zajtra:(