začali by ste chodiť s niekým s veľmi silnou depresiou???

depka vlastne uz ho mam precitany, ja som si svoj zatial len zalozila, este som sa nedostala k pisaniu, ale urobim tak...

ajojte moji zlati:), depka akurat som docitala tvoj blog, postupne si ho citam:)...myslim na teba...
dnes po velmi dlhej dobe som mala pekny den...uz aj xanax mi stacil len jeden...asi to ide pomaly k lepsiemu, nechcem to vsak zakriknut...

katty, neviem, ty sleduješ môj nový blog? Možno by bodlo keby si aj ty niečo také začala písať...lencok s tým už začala:)

len si píš, depka:)
citujem z jedného časopisu: "teraz viac ako po iné mesiace potrebujete mať svoj kútik, kde v pokoji a súkromí popremýšľate o dianí okolo seba a načerpáte energiu. Ak nadobudnete pocit, že celý svet na vás doráža, držte sa osvedčeného hesla "moj dom, moj hrad". Za jeho bezpečnými stenami sa tak krásne premýšľa..."

ahojte, už je to zase o kúsok lepšie...prišla som na vás mrknúť, že čo robkáte...Vlastne ja som sa dnes poriadne ani od PC nepostavila, teraz si píšem do môjho weblogu:)

Depka skusila si s tym nieco spravit, myslim tvoju lasku? Ak si to tu uz pisala nehnevaj sa na mna:) Lebo ja som vzdy siel tvrdohlavo sa svojim, aj ked nie vzdy som vedel co mam robit, a nie vzdy som veci pomohol... Neboj spolu to zvladneme!

resp. rozumieš, že si chorá?

depka, ahoj:) práve som sa zobudila, tak čítam. No to je normálne, to takto skáče v priebehu dňa. Skľúčenosť, opustenosť, samota, všetko patrí k depresii. ty si len musíš uvedomiť, že to chceš prežiť a keď lieky začnú zaberať budeš zvládať aj odlúčenie veľmi ľahko. Moc ľahko. Prirovnám ti to k obrazu: teraz keby ti blízky povedal, skoč z paťmetrovej výšky, ja ťa chytím, neboj sa, tak začneš prešľapovať a vymýšľať, no, zrejme neskočíš, ale neskor poletíš v dovere do náručia, je to obrazne povedané:) tak, a to náručie sú pozitívne predstavy o tvojej budúcnosti, neskor len tak vhupneš do nich, len treba čas:) chápem ťa, aj s borkom, aj so všetkým, ale ty to musíš najma prežiť, rozumieš?

baby ja si nemôžem pomôcť, moja nálada zase skočila na bod mrazu...strašne mi chýba láska...ja chcem môjho borka...už zase sa mi kotúľajú slzy ako hrachy...ja ho potrebujem, jediné na čo myslím je on a samozrejme ešte na to že nedokážem bez neho žiť:(

no ako som tam tak kukala tak som na nič neprišla...ale ani sa mi to tam veľmi nepáči...