Doma to boli odmalička iba nadávky, výčitky, bitky. Mama ma nenaučila milovať, vždy ma za všetko bila, je posadnutá peniazmi. Nedá sa s ňou normálne porozprávať, vždy si myslí, že iba ona má pravdu a nikto iný. Vždy musí byť všetko podľa nej. Vybrala mi školu, všetko riadi. Nikdy som nemohla chodiť na žiadny krúžok, hrať na gitare ktorú som chcela roky, nikdy som nemohla lyžovať, ísť na výlet. Vždy ma väznila doma. Je to držgroš, je chamtivá, lakomá, zlomyseľná, zákerná. Stále ma ponižuje. Už nevládzem. Nemám kam ísť, nikoho okrem nej nemám. Neviem poriadne komunikovať s ľuďmi, ktorých nepoznám. Vždy mi vravievala, že každý mi chce len ublížiť a ja sa vždy akurát strápnim. Každý deň plačem, chcem umrieť a už to nezažívať. No vždy to nejako prejde a ja takto prežívam. Nemilovaná, nechcená... úplne na dne, na pokraji zúfalstva. Ako sa pozbierať? Ako začať žiť? Ako si plniť sny? Ako od nej ujsť... prosím, má/mal tiež niekto matku tyranku? Ako ste to riešili. Nepíšte mi odísť... Nikoho nemám, nie je kam. I keď viem, že to by vyriešilo... asi všetko :( alebo slučka... 21 rokov
Nikto ma nemá rád
toto by podla mna bolo aj na psychologa aby sa z toho potom nevyvinuli nejake tazsie depresie
Ahoj. Mňa doma tiež naši ponižujú , ale ja som si už na to zvykla. Teraz maturujem a potom si chcem nájsť nejakú prácu. Keď sa doma s rodičmi rozprávam , a riešime moju budúcnosť a prácu vždy ma vysmejú s tým že žiadnu pracu nezvládnem , že si len urobím hambu , pretože z každej prace ma hneď v prvý deň vyhodia. Chcem im dokázať , že na to mám , že to zvládnem , ale viem že to nebude ľahké , pretože po toľkých rokov kedy skoro denne od nich počúvam tie slová ako napr. nemáš na to , nedokážeš to, mám nízke sebavedomie a v ničom si neverím.
samozrejme ze len odist :P,, mas super vek, najdi si frajera, vazny vztah, a osamostatnite sa.
nemysli na nu, neviaz sa na nu, citaj si knihy, chod von
Odkial si?
Vitaj v kapitalistickom svete...
