Doma to boli odmalička iba nadávky, výčitky, bitky. Mama ma nenaučila milovať, vždy ma za všetko bila, je posadnutá peniazmi. Nedá sa s ňou normálne porozprávať, vždy si myslí, že iba ona má pravdu a nikto iný. Vždy musí byť všetko podľa nej. Vybrala mi školu, všetko riadi. Nikdy som nemohla chodiť na žiadny krúžok, hrať na gitare ktorú som chcela roky, nikdy som nemohla lyžovať, ísť na výlet. Vždy ma väznila doma. Je to držgroš, je chamtivá, lakomá, zlomyseľná, zákerná. Stále ma ponižuje. Už nevládzem. Nemám kam ísť, nikoho okrem nej nemám. Neviem poriadne komunikovať s ľuďmi, ktorých nepoznám. Vždy mi vravievala, že každý mi chce len ublížiť a ja sa vždy akurát strápnim. Každý deň plačem, chcem umrieť a už to nezažívať. No vždy to nejako prejde a ja takto prežívam. Nemilovaná, nechcená... úplne na dne, na pokraji zúfalstva. Ako sa pozbierať? Ako začať žiť? Ako si plniť sny? Ako od nej ujsť... prosím, má/mal tiež niekto matku tyranku? Ako ste to riešili. Nepíšte mi odísť... Nikoho nemám, nie je kam. I keď viem, že to by vyriešilo... asi všetko :( alebo slučka... 21 rokov
Nikto ma nemá rád
Ja to mám tiez tak az mi je divné že niekto píše presne to isté.Poradit ti neviem, sama by som potrebovala rady.A ako vsetci pisu ved odid, no nieje to lahke, postavit sa na vlastne nohy a este k tomu sama. Ja som si našla priatela a co myslite? Bol presne ako mama.Bol trochu lepší síce, ale aj tak peklo.Neviem kto to napísal, ale je to pravda, že presne takého najdeš.Skôr asi treba pracovať na sebe nejak, ale ako to netuším ani ja.Či sa to vôbec dá.
Emma vykašli sa na matku, veď je to krkavčia mater, choď vlastnou cestou, držím Ti palce!
Erika1- Ja pre to isté doteraz takisto nemám frajera. Každý by ma podla matky chcel hneď uniesť, znásilniť, využiť... ach :(
SomTvojeDvojca- wau! veľmi ti ďakujem za tvoj komentár. Nad tantra som uvažovala po Vianociach, pretože normálnou cestou si nezarobím ani na nájom v Bratislave a keby aj, strava, oblečenie, cestovné... toho je tak veľa tých základných vecí na ktoré treba v dnešnom svete peniaze. A navyše sa človek za tých smiešnych pár eur na hodinu nenormálne nadrie.
Kašlať na dušu. S tým kostolom to mám presne tak isto a tiež mi to mama vyčíta. Aj s ohováraním a mám na to rovnaký názor.
Vyzeráš byť veľmi fajn :) napísala by si mi prosím na mail? Mala by som ešte pár info ohľadne toho tantra.
Moc ďakujem! :)
emma201@centrum.sk
Presnee, mne tiež vadí veľká spoločnosť a neznášam diskotéky, ani na jednej som nebol, blud pre mňa. Radšej idem sám a to do posilky alebo behať.
nechajma, toto, co si napisal, by aj mne vyhovovalo.
herb, mal som frajerku, s ňou som vychádzal fajn.
Ja sa len neviem baviť s novými ľuďmi a trvá mi dlhšie, kým si na nového človeka zvyknem. Celý tento proces spoznávania nových ľudí ma stresuje. Ako sa hovorí, že človek je prirodzene spoločenský, tak ja som prirodzene nespoločenský.
Mne by dokonale vyhovovalo, mať a stretávať vo svojom živote len tých ľudí, ktorých chceš, ale to tak nefunguje a nedá sa to, aspoň nie v práci.
Napríklad moja ideálna predstava je mať maximálne troch ľudí, potom by som už nikoho nepotreboval. Nemám to v sebe, túžbu spoznávať ďalších a niekedy nemám chuť ani na tých, ktorých mám rád. Predstava, že by ma niekto každý deň niekam ťahal a pozýval ma otravuje a skôr desí ako teší. A najhoršie je ak by ma ťahal do veľkej spoločnosti, čo je pre mňa absolútne vysávanie energie a dal by som to maximálne raz za týždeň.
nechajma, mas aj frajerku? ako s nou vychadzas? Ja si myslim, ze ked ti to vyhovuje a citis sa tak fajn, tak nemusis nic riesit. Len keby si mal potrebu sa zmenit, ze ta to trapi.
Aj ja si myslím, že ma nikto nemá rád.
Vždy som bol nespoločenský, pesimistický, skeptický a rozprávať sa s novými ľuďmi ma vôbec nebavilo.
Mám v sebe dané tendenciu odčleňovať sa od kolektívu a to aj v situácii, keď mi tí dotyční nič neurobili. Myslím si, že mi je tak lepšie, aj keď občas mi spoločnosť chýba, no z celkového hľadiska mi takýto spôsob života vyhovuje.
Asi to je sociálna fóbia, lebo občas mi ľudia vadia aj vo vlaku či autobuse a vravím si, že by som tu chcel byť najradšej sám a vôbec ich nevidieť.
Väčšinou mi nevadia, teda ak s nimi nemusím nič riešiť.
No, keď hej, vtedy sa hrám na herca, rola spoločenského chlapa, ktorým vôbec nie som. Na chvíľu to viem.
Asi je to aj tým, že som sa viackrát v ľuďoch sklamal, nespoločenskosť ako spôsob ochrany? Možno.
Každopádne som sa s týmto zdôveril kolegyni a ona: Patríš do Veľkého Zálužia :DDD. Tomu hovorím rada.
