Nikto ma nemá rád

Ema, nebudem ťa tu lutovať, pretože v podstate k tomu ani neexistuje žiaden dôvod. Uvedime veci na pravú mieru, tak ako sa majú. V prvom rade musím hned na úvod povedať že nafukuješ veci ktoré nie sú skutočnými problémami do nepredstavitelnych rozmerov. Iste, mať zlé vzťahy v rodine nie je príjemné, no nie je to ani nič čo by sa nedalo s chladnou hlavou vyriešiť.

Si zdravá, nie si priputána na invalidnom vozíku, ani nechodíš po izbe s kyslíkovou maskou, nevidím preto dôvod prečo by si sa nedokázala od matky odstahovať. Ak ty je u tvojej mamy zle, tak odstahovanie bude pre teba vyslobodením. Ver tomu že horšie ty nebude, alebo ty snád naozaj bude tak velmi chýbať ponižovanie od tvojej mamy ?

Daj mame ultimátum, že bud sa k tebe začne správať normálne, alebo od nej odídeš. Každopádne nastav si svoj život tak aby tvoj život nebol závislí od druhých. Prestan už riešiť to čo si o tebe druhí myslia, a či ta dakto má alebo nemá rad, žiješ predsa sama pre seba, nežiješ pre druhých. Nájdi si vo svojom živote veci ktoré ty budú robiť radosť, nájdi si cestu k viere a budeš stastná, všetko ostatné ber len ako bonus, a nerozmýšlaj a neanalyzuj už to čo ty kto povedal, a čo kto ku tebe cíti. Bud nezávislá !

wtf, hadam ked je niekto tyrany, zdeptany, napise nadpis, nik ma nema rad, a na konci spomenie slucku, neuskodi ho trochu povzbudit do zivota. Nemyslim si, zeby sa mala na vsetkych vykaslat, a byt sama, neskusit najst stastie. Milovat sameho seba, to aj dokaze niekto iny okrem narcisov? Ona taka myslim nebude. Celkovo je vacsia sanca ze najde v pohode cloveka, ja poznam len par blbcov vo vztahu, ostatny su natom skvelo.

erika, staci drzat pol roka celibat s kazdym novym frajerom, a mas po "probleme"
Zivot ma kazdy taky, aky si zariadi.

Emma20:Ja viem že tie slová stále bolia , pretože aj keď som si na to zvykla sú to slová na ktoré nikdy nezabudnem. Ja nemôžem mať ani frajera, pretože podľa ich názoru som naivná, každý má len využije a odkopne.

podľa mňa ťa zbytočne deptajú, len akože prečo???? nechápem, máš redsa svoju hlavu a neboj sa vykročit vlastnými krokmi do sveta. zas až taký strašný nieje

Preco ju klames dalsi? Kludne moze stretnut takeho deb... co jej bude robit este horsie veci ako jej mater. Je kopa takych zakomplexovancov a pijavic. A s jej sebavedomim, ktore jej mater systematicky nici presne takeho aj stretne, pritiahne. Jednoducho sa zbav takych ludi vo svojom zivote. Kasli na vysku, najdi si dobru robotu a byvanie. Potom zistis, ako ti je neskutocne dobre samej a bez ludi, ktori ti nicia zivot a zdravie, lebo sa na tebe odbavuju. Drz si ludi od seba. Zacni milovat sama seba, si uz dost stara na to, aby si sa vyrovnala s tym, ze ta tvoja matka nemiluje a nikdy nebude a moze ti byt u prdele, ci ta niekto ma,alebo nema rad. Co si v skolke, ze chces, aby ta mali radi?

Emma, nik ti vo vztahu nebude chciet ublizit, ani v beznom zivote by si hadam nemusela nikoho takeho stretnu, okrem tvojej skvelej mami.
Rozprava ti same hlupost, robi ti napriek, neponuka ti ani len stabilne byvanie, mas odpornu matku, a ako som pisal, jedina vec co musis spravit, je odist, a keby si si este aj niekoho dobreho nasla, otocil by sa ti zivot o 180°

Mino25 - Trenčín a okolie

dalsi - vzťahu sa bojím, že narazím na človeka ktorý mi bude chcieť len ublížiť, využiť ma... presne tomuto ma matka učila odmalička

Erika1 - aj ja si myslím, že som si už zvykla, no tak veľmi to bolí, stále. Hlavne keď sa tie isté scenáre opakujú každý deň. Ja už nevládzem počúvať aká som pixa, s u k a, š p i n a, b e š t i a, d i a b o l... neuvedomuje si, ale tie slová bolia. Kašlať na facky a kopance... to prejde... ale tie slová sa mi ozývajú stále v hlave, tiež si v ničom neverím, lebo nemám žiadne sebavedomie.

ahjaj - pracovala som, som rok po maturite, ale s mojou mizernou školou som nezarábala veľa, každý deň ma matka vyhadzovala z bytu, pýtala odo mňa moje výplaty, do práce mi volala výhražné telefonáty ako sa nemám vracať domov a podobne... som anemická a mám autoimunitné ochorenie, krv som chcela chodiť darovať, ale nemôžem... dobrovoľníctvo je super, ale ja som veľmi hanblivý človek, bojím sa niekomu len tak prihovoriť, hanbím sa, všetkého, všetkých... mám pár kamarátok, ale ďaleko odo mňa a nikoho blízkeho komu by som sa mohla zveriť :( chcem ísť o rok na výšku ale bojím sa, že to psychicky kvôli matke nezvládnem... otec zomrel, súrodencov nemám, ani ďalšiu rodinu... nikoho

dobreuz - desím sa, že som na svojej matke závislá, že si neviem život bez jej krutovlády predstaviť, lebo iný život nepoznám

„Vždy ma väznila doma“ No tak na to nemá právo, môžeš ju ísť udať. A ako napísala ahjaj, musíš sa osamostatniť, iná cesta nie je a hlavne sa schop, pretože keby funguje zákon džungle tak by si bola dávno mŕtva. Musíš byť silná. Ja by som si teda nenechal od nikoho **** na hlavu.

ahoj emma, máš super vek na to, aby si sa začala osamostatňovať. Neviem, či študuješ, alebo pracuješ, ak pracuješ, uvažuj o podnájme a odsťahovať sa, aj keď by si mala živoriť, a kamarátky snáď máš, alebo ľahko získaš.
Choď darovať krv, ak môžeš, budeš sa cítiť hodnotnejší človek, zapoj sa do nejakých dobrovoľníckych činností, tam získaš aj kamarátky. Ak študuješ, chodievaj menej domov a obklop sa tam ľuďmi, ktorí Ti vyhovujú. Si vo veku, keď sa od mamy odpútavaš, a kamarátov si človek vyberá, rodinu nie. O otcovi, súrodencoch nič nepíšeš. Ani o starých rodičoch.

kazdy ma niekoh okto ich ma rad