Všetky moje sny a moje plány začínajú a končia na strachu.
Teraz mám sen prejsť jednu krajinu ale je to tak na mesiac a všetko to môžem žiť akurát v snoch lebo nedokážem dať výpoveď. Proste nemám strach so samotnej výpovede ale z toho čo by si ostatní mysleli. Že mi dali šancu a ja takto. Proste celý môj život sa strašne bojím čo si o mne ostatní myslia a podľa toho konám.
Roky idú, mám 24, zatiaľ nežijem sám môžem cestovať ale vlastne nemôžem lebo ma ovláda strach. Sny a túžby pribúdajú, naplánujem si to, poviem každému že tam idem ale výpoveď aj tak nedám. A keby to aspoň bolo dobre platené miesto, ale mzda na smiech.
A tak je to celý život so všetkým. Ovláda má strach, sociálna úzkosť a slobodná vôľa je potlačená.
A som strašne na seba nahnevaný, aký som slaboch. Proste som zo seba sklamaný.
Čo robiť, ako to prekonať? :(