Požadovaná funkcia je prístupná iba pre administrátorov

Celý život riadený strachom

Príspevok v téme: Celý život riadený strachom
Suptoman

Všetky moje sny a moje plány začínajú a končia na strachu.
Teraz mám sen prejsť jednu krajinu ale je to tak na mesiac a všetko to môžem žiť akurát v snoch lebo nedokážem dať výpoveď. Proste nemám strach so samotnej výpovede ale z toho čo by si ostatní mysleli. Že mi dali šancu a ja takto. Proste celý môj život sa strašne bojím čo si o mne ostatní myslia a podľa toho konám.

Roky idú, mám 24, zatiaľ nežijem sám môžem cestovať ale vlastne nemôžem lebo ma ovláda strach. Sny a túžby pribúdajú, naplánujem si to, poviem každému že tam idem ale výpoveď aj tak nedám. A keby to aspoň bolo dobre platené miesto, ale mzda na smiech.

A tak je to celý život so všetkým. Ovláda má strach, sociálna úzkosť a slobodná vôľa je potlačená.
A som strašne na seba nahnevaný, aký som slaboch. Proste som zo seba sklamaný.

Čo robiť, ako to prekonať? :(

Suptoman

Vďaka za pekné články, :)

Plánujem to prejsť peši, je to trek na mesiac cez 800 km, neplánujem tam pracovať, spanie kdebodaj, okolo 500 € na mesiac rozpočet tam, 100 € cesta tam a späť, problém je že toľko dovolenky nie je, takže iná možnosť ako výpoveď nie je a tam narážam na problém. Najhoršie je že teraz sú aj ľudia čo by šli, je to príležitosť.

je to

Zacni chodit na cestovatelske premietania, mozno sa od cestovatelov na teba nalepi ich odvaha.
Na druhych netreba vobec mysliet, kup si letenku a vyraz.

jjoe

Choď k psychológovi, ak to nepomôže k psychiatrovi. nemusíš sa hambiť za svoju slabosť, hľadaj riešenia. Držím palce.

Zuzana209

všetky dobré veci ktoré za niečo stoja sú výsledkom toho, že človek nakoniec zariskuje.
Aj keď ideš do vzťahu nemáš záruku, že ťa ten druhý nepodrazí - proste riskuješ. Keď nastupuješ do práce - nevieš čo ťa tam čaká a či to bude znesiteľné - tiež riskuješ. Kúpiš si byt a nevieš či tam o rok nebudú susedia ktorí ti budú robiť peklo - aj to je risk. Každé väčšie rozhodnutie je RISK. Keď odmietneš riskovať - tak síce možno ti nikto nebude nič vyčítať ale budeš sa cítiť jak skysnutá voda vo vedre - nikam sa neposunieš. Budeš len stáť a pozorovať čo sa deje okolo . To ťa však bude viac a viac deprimovať takže nakoniec budeš hľadať odborníkov na terapie alebo iné prostriedky uvoľnenia aby to bolo znesiteľné.
Ak ti môžem poradiť - najprv venuj čas dôkladnej príprave svojej cesty - zisťuj si detaily - možnosti lokality, klíma, práca, mentalita. Ideálne by bolo ak by si mal niečo našetrené - ak nie - tak preskúmaj pracovné možnosti v krajine kam chceš ísť. Počas prípravy jednotlivých detailov sám uvidíš či túžba po vycestovaní v tebe vzrastá alebo naopak upadá - to bude znamením či ťa na tú cestu tvoj vnútorný hlas skutočne volá. Ak potom zistíš že naozaj áno. Tak proste ZARISKUJ. Čo to znamená? Povedz si sám sebe: "Teraz idem vycestovať a môže sa stať - že to nebude také dobré ako som si želal a môžno to budem aj ľutovať, a možno si niektorí o mne pomyslia svoje ALE JA MÁM PRÁVO UROBIT AJ CHYBU A SKÚSIť NIEČO NOVÉ - PRETO SOM SA TAKTO ROZHODOL A UŽ NEUSTÚPIM. Ak zistím, že som spravil chybu - vrátim sa späť a urobím všetko najlepšie, tak ako ma bude srdce viesť..."
Určite ti odporúčam pri tvojej ceste aby si sa rozhodol aj hľadať Boha - pretože pri takomto kroku do neznáma ti môže veľmi pomáhať a ukazovať cestu...Vezmi si so sebou Bibliu a skús sa svojimi slovami modliť k Nemu...