Celý život riadený strachom

Peter, ani ja sa nepytam nikoho to, co ma v skutocnosti nezaujima. ale vzdy je dost toho, co ma zaujima. Samozrejme pri urcitych ludoch, pri niektorych nic.

@Tomas12345.... lieky? No určite... tie vedia človeka ešte viac zničiť ako pomôcť... psychicky možno na chvíľu pomôžu no čo vedľajšie účinky tých liekov?
Tiež som jeden s tých, ktorý stále rozmýšľajú čo si o mne myslia ostatný, z časti ma to brzdí, no napriek tomu som na VŠ, hrám na gitaru a pár krát za rok mám aj nejaký ten koncert s kapelou. Niekdey pred koncertom som mal strašné stresy, no teraz mi to nerobí už skoro nič.
Aj keď to viem, že je to len o prekonaní samého seba, v niektorých veciach si neviem pomôcť, neviem sa uvoľniť napríklad keď som s partiou na chate a to aj keď čo to vypijem. Stále som tichý, introvert a neviem o čom sa s ostatnými ľuďmi rozprávať, neviem sa proste pýtať ľudí to čo ma v skutočnosti nezaujíma. A to je môj hlavný problém...

suptoman, tak nedavaj vypoved, chod na personalne, povedz, ze chces neplatene volno od vtedy do vtedy. daju ti v pohode, uvidis, aj ini to tak robia, aj ucitelia. zajtra rano si sprav kavu a plan ist za personalistkou. najdi si este motivacne hesla a vylep si pred seba, ked sa potrebujes nakopnut, alebo si daj na pozadie tu krajinu, kde pocestujes, nech to je hotova vec aj v tvojej hlave. potom mi odtial donesies suvenir, ze som ta nakopla. :))

simkasss :

Psychiatra si už vyhladala ? Mozno by ty pomohli lieky a psychoterapie.

Ja som na tom rovnako..mam 25 rokov a nežijem ako chcem len kôli strachu, mám plno cieľov, plánov, ale strach to vždy zastavi. Rada by som sa konečne pohla z miesta, lebo si pripadám ako obyčajná chudera, ktorá nemá nič, zatiaľ čo iní si plnia svoje sny..no vždy to dopadne tak, že nakoniec nezmenim nič..žijem nadalej vo svojej bubline, lebo sa bojim..bojim sa že sa zruti to, čo mám teraz...
Na vyšku som nešla, aj napriek tomu, že by som ju možno zvládla, lebo som sa bala, že toho bude na mňa veľa, pritom stačilo aspoň skúsiť...
Prácu v banke, poustivni a administrative som odmietla, aj napriek tomu, že mám na to školu, lebo som sa bála ľudí, toho, že musim denne komunikovat, že ma budu sudit, ohovarat, smiat sa mi...tak som skončila pri tej manuálnej...
Nechcem sa chváliť, ale viem že mám naviac, niečo ma ale brzdi... chápem, že si niekto povie že si za to mozem sama...no nejde to...ako sa da toho zbavit ?????

pohoda-zivot - ako si to dokázala?

je to - ak by to tak ľahko šlo, oni stále sú milí ku mne a to ma ešte viac brzdí. Ja sa starám čo si o mne myslí snáď každý človek na svete ....
Najhoršie na tom je, že nebudem bývať s rodičmi navždy a potom ak budem sám tak ako odídem na mesiac a viac cestovať? :( ach jaj
Pomaly to už vzdávam, už teraz ak dám výpoveď nestihnem plánovaný odchod lebo výpovedná doba ... :( A to aj tak sa ju bojím dať, a tak je to aj s platom, bojím sa pýtať. Mal som 480, a sami mi dali na 530. Inak by som ani to nemal.....

Suptoman, ja ti to vybavim, ked chces, pytaj si dovolenku, neplatene volno, ked nie, vypoved. na druhy den ta to uz trapit nebude, uvidis.

Mala som podobný problém. Všetky rozhodnutia v mojom živote riadilo to, čo si o mne iní myslia a čo by povedali, keby som spravila to či ono. Ničilo ma to, ľudia ma využívali a nakoniec som bola ešte JA ta zlá...
Je to preč, som neskutočne šťatná a hrdá na seba.
Je to cvičenie na centrálnu nervovú sústavu. Zmenilo mi život

Bývam u rodičov takže to je v pohode odísť aj na dlhšie, len tá práca. Proste je tam super, všetci sa ku mne správajú dobre až na plat, neviem možno som hlúpy a hrajú to. No a preto sa bojím dať výpoveď, že čo si pomyslia. A ešte najhoršie, že to čo ja robím nevie nikto iný na firme v našom meste ...
IT zameranie, plat 520 v čistom

chod, pracu za minimalku najdes vzdy. kamoske teraz na urade prace ponukli more prac aj si vybrala a vyssi prijem ako mala predtym
nic sa neboj, neries, chod, nebudes spat pod mostom, neboj sa