Asi sa psychicky zrútim

mjj -- máš 14 , prosím ťa skús prestať brať AD, v takom veku to nie je správna cesta, si strašne mladá, dostaneš sa z toho ver mi :) Tiež si mrkni čo som písal nižšie

zdravie.pravda.sk

a ešte článok o tom :)

Veľmi dobre by bolo nájsť si pohybový sociálny koníček. Pohyb a šport, - ja sa napríklad venujem ako jednému z mnohých koníčkov turistike.
A spoznáš kooopec ľudí :) Tiež na mňa niekedy išla depresia, a skúsil som aj AD lieky, no tie na mňa nemali dobrý vliv. Ale na 100% môžem povedať, že po tom čo si idem po práci na bicykel a cez víkendy stále niečo robím, depresia nemá šancu.

Prajem veľa síl a optimizmu a skoré zlepšenie stavu :)

Tomas12345
ked ja neviem. mne nic nerobi radost. nenavidim sa. a len pre info.. chodim aj ku psychiatrovi a mam aj antidepresiva ale po tom sa citim este horsie lebo si pripadam uplne neschopna..

no. keby si nechcel zit a chcel zomriet, tak uz mrtvy si. tam by som zacal :) ze nie si a ze tu pises. motivacia zmenit veci tam je. to je dobryy zaciatok. pamataj. vsetci mrtvi ti zavidia. umries tak ci tak. tak naco si to skracovat? mozno najdes taky vztah, alebo zmysel zivota, ze sa o desat rokov na tom zasmejes a povies si, ze chvalabohu si neurobil ziadnu hlupost. cestu mozes hodnotit az na konci. aj niekde na ture ti pride, ze aka nekonecna a namahava ta cesta nahor je. a ked vyjdes na nejaky kopec, alebo chatu, tak si povies ze to stalo za to a ze to ani take tazke nebolo. a ze si celkom rad, ze si tu turu absolvoval, pretoze by si taky pohlad a emocie nikdy nezazil. a toto je prave teraz tvoj stav. niekam kracas. vyckaj, kym dojdes do ciela. nemozes vediet, ci uz nie je za rohom.
Šťastie je výsledok, nie voľba. Nemôžeme sa rozhodnúť byť šťastnými, ale môžeme sa rozhodnúť myslieť pozitívne.

Naša kultúra propaguje škodlivý mýtus, že by sme sa mali usilovať o to, aby sme boli čo najdlhšie v pohodlí, aby bol náš život len príjemným a aby sme čo najviac odolali ťažkostiam. Jednoducho nemôžeme byť spokojní alebo v pohode po celú dobu. Nemôžeme ovládať všetko. Snaha dosiahnuť trvalý komfort a kontrolu nás duševne vyčerpáva a zabíja. Mali by sme v našej duši vytvoriť miesto pre pocit, že je bežné a normálne cítiť diskomfort, bolesť a nepohodlie..

necitis sa takto len ty. vies kolko podobnych ludi je tam vonku? je to jeden z pocitov, ktory zazije kazdy znas. niekolkokrat v zivote. takze zacni mysliet pozitivne. nevidiet zlyhanie, ale motivaciu. nevidiet nedostatky, ale inspiraciu.

Samozrejme skúšam aj také veci .. napríklad dnes som upratoval atď potom som šiel modelovať ale aj tak vidím že môj život nemá zmysel ... Čo mám jedného kamaráta teda to je s Facebooku tak mi odporučil regresnu terapiu ... Máte s tým niekto skúsenosť ?

Eretas, a čo keby si si skúsil nájsť nejaké dobré vonkajšie stimuly (napr. prechádzka alebo upratovanie), ktoré Ti udržia myseľ na istej rovine. .. Rozptýli Ťa to.

Ahoj - napíš mi tvoju mail. adresu alebo mi napíš na zuzatka@atlas.sk

A prepáčte že som písal vlastne ani tieto diskusie nemajú zmysel teda aspoň pre mňa :(

Také niečo by som nedokazal hnus fuj ... problém je v niečom inom ..proste život nemá zmysel a chcem skoncovať