Mam 24-rocneho syna, ktory na buduci rok promuje a manzelka mu chce po skonceni studia kupit byt v BA. Ja s tym nesuhladim, lebo my sme zacinali od nuly, presli sme si vsetkymi moznymi ubytovnami, nik nam nic nedal. To nas strasne posuvalo, ta chudoba, ked clovek nemal ani na MHD, nenormalne sme makali, aby sme sa z toho dostali. Dom sme si postavili az ako 35-rocni, hlavne kvoli tomu, lebo vtedy neboli hypoteky. Ja si myslim, ze ked nieco taketo iba tak dostane, tak ho to nebude posuvat v zivote dalej, ze sa nebude musiet snazit zarobit si na to najzakladnejsie, na byvanie. Nejake splacanie bytu z jeho strany nema zmysel, lebo ked to prestane splacat, nevyhodime ho uz odtial, lebo co pojde, ci uz sam alebo s nejakou jeho rodinou, na ulicu?
Vy by ste prijali iba tak od rodicov byt? Mne to pride blbe, aby mi rodicia take nieco zabezpecovali, pokial som mlady zdravy clovek so vzdelanim, ktore mi v podstate zaplatili rodicia, lebo by som sa nesnazil sam. Podla mna mu toto iba ublizi, zneschopni. Co si o tom myslite?
Manzelka chce kupit byt synovi
Nečítala som celú diskusiu. Ale ak na to máte peniažky, byt mu kúpte. Ja byť na jeho mieste, veľmi to ocením, lebo ten pokoj v duši, že nie si zadĺžený pomaly až do dôchodku, je na nezaplatenie. Jednoducho by sa mi ľahšie dýchalo a nemusela by som odkladať deti a budúcnosť..
Prajem ti, nech sa správne rozhodneš.
Ak na to peniaze máte, tak mu ten byť kúpte. Vy najlepšie poznáte svojho syna. Ak je to človek, ktorý si vie vážiť aj maličkosť a je za ňu vďačný, tak nevidím problém. Ak je to syn, ktorý sa správa ako syn, pomáha, zbytočne vám nezvyšuje tlak, nemusíte sa báť či príde zase opitý ako doga alebo pod vplyvom iných látok, alebo nečakáte v strese či zo školy zase bude volať učiteľ, riaditeľ kvôli jeho správaniu, tak ja si myslím, že by nemal byť problém mu ten byt kúpiť.
Mne veru moji rodičia dali peniaze na polovicu bytu, druhú polovicu platil manžel. Ako dieťa som makala vo foliovniku a co sme si takto zarobili, rodičia nám ukladali. Bola som na brigáde v nemeckú oberať paradajky, odložili sme peniaze, dačo som minula, väčšinu priniesla domov. Študovala som vonku, časť štipendiá som minula na živobytie, časť priniesla po semestri v zahraničí domov. Po maturite som pracovala v nemocnici, časť platu som dávala rodičom, časť som si odkladala. Takže som nakoniec mala ako 24 ročná absolventka polovicu peňazí na byt. Manžel dostával prospechove štipendium a skončilo mu nejaké sporenie a dačo mu pridal otec. Mame dve deti a mesačne im odkladám okolo 60 eur z našich príjmov na stavebné sporenie. Keď skončí stavebné sporenie, a klesnú ceny nehnutelnosti, chceme z toho kúpiť malý byt, ktorý dáme do prenájmu. Tým si zabezpečíme pasívny príjem pre prípad nezamestnanosti alebo to odložíme pre deti. V súčasnosti je každý obyvateľ Slovenská zadlženi v priemere na človeka 25000 eur. Banky chcú sprísniť podmienky hypotéky, profitovať ide exekúcia. Je samozrejmé, že nedovolím, aby naše deti brali hypotéku.
Ak mate tu moznost, byt mu kupte, najom atd. si bude platit sam. Ja mam hypoteku a zivot s nou velmi tazky. Ked ochoriem cela sa klepem, aby som mala z coho zaplatit hypoteku aj najom, strachy a uzkosti z buducnosti ci to zvladnem do 70tky platit, uplne na zblaznenie. To i dobre podotkla, ze hypoteky predtym neboli. Dnesna generacia, ktora nedostala od statu byt pada na hubu.
ahoj
ved ten byt mozete kupovat a na liste vlastnictva budete ty a manzelka.
On v nom moze byvat s tym, ze vsetko si bude platit sam- najom, energie atd. A jedneho dna moze byt jeho. Ak to teda manzelka tak velmi chce. Ja ale suhlasim s tym, co si napisal. Maximalne. Nemozete ho predsa zivit do konca zivota a vsetko mu kupovat.
priprav sa nato ze každý ti tu bude radiť aby ste mu nic nekupovali lebo závisť hýbe slovenskom.....
moja rada: je veľmi pekne že ako rodicia chcete dať bývanie svojmu dieťaťu obzvlášť v dnešnej dobe kedy sa bez hypotéky na 30rokov nikam nepohne...dnes to nie je ako kedysi keď ste si bývanie zabezpečili za par tisíc korún, ano aj to bol peniaz vtedy, ale neporovnateľne menší než dnes, nedoplácali ste byt 30rokov ako my mladi dnes. mas úplnú pravdu s tým vazenim si veci a posúvaním sa vpred, ale to ako sa bude správať musíte odhadnúť vy ako rodicia, ako ste ho vychovali, či ste ho naučili si veci vážiť a makať na sebe, alebo si vylozi nohy na stôl a bude lenivec. len podľa toho, k čomu ste ho viedli 24rokov svojou výchovou ukáže ako sa bude ďalej chovať. ak pozná hodnoty, ak vie koľko ste museli setrit nato aby on mal domov, koľko usilia a odriekania pôžitkov ste museli vynalozit, tak mu vlastne bývanie môže veľmi pomôcť a bude sa môcť ďalej vypracovať vo svojej kariére, ale ak si doteraz veci od vás nevážil tak sa nezmení ani po tom čo mu dáte byt a vtedy by to naozaj mohlo dopadnút tak že sa snažiť nebude
