zato až tak zlé to nebolo. Starenku ráno zobudiť, umyť, nakŕmiť, učesať, make up jej dať, nakrémovať jej ruky, teda, keď už bola po umytí oblečená. Pomôcť jej do vozíka, zájsť do parku, doniesť žrádlo pre holuby, vybrať z vozíka a dať na lavičku, nech tie holuby kŕmi. Potom ju vybrať z vozíka a držať ju, keď chodí. Keď bola riadne riadne unavená, zobrať ju domov, prezliecť do domáceho, dovtedy priniesli obed, dať jej obed a uložiť ju spať. O druhej poobede zobudiť. A myslela som aj riadne na seba. Koncerty, múzeá, besedy s významnými ľuďmi. Brávala som ju so sebou a veľmi sa tešila. Vždy som si pozrela, kde je bezbariérový vstup a tak. Zvykla som jej čítať z časopisov a vždy mi hovorila, aký mám príšerný prízvuk, ale že si už zvyká. Raz do týždňa jej prišli kamarátky klebetiť, tak tým navariť kávu a čaj a potom upratať po nich. Veľmi veľa som sa pri nej a aj od nej naučila, skutočne som si ju obľúbila, bola to veľmi rozhľadená stará dáma. Raz v noci sa mi prisnilo, že ju nepočujem dýchať a tak som sa vyplašila, že som sa zobudila a utekala ju pozrieť. Nedýchala. Tak telefónne čísla, kam to bolo treba obvolať...
V druhej rodine som bola potom ešte 2 mesiace. Ale s tým dedkom to bolo aj horšie platené aj menej zábavné, lebo ani nepočul a nevedel čisto rozprávať, zle som mu rozumela, a jeho to vedelo veľmi rozľútostiť a potom bol nervózny a agresívny. A už som sa nemohla utešovať tým, ako pôjdem k mojej starej panej a porozprávam jej, čo bolo a ako ma poľutuje a povie niečo milé. Mala som akosi všetkého dosť. Aj psychicky a aj peňazí.
