Je mi 25. Pracujem už 3 roky ako IT technik. Plat okolo 500 v čistom. Soboty nedele voľné.
A už mi tento systém lezie na nervy. 5 dni v práci 2 dni pre seba. 20 dovolenky 7 paragrafy. V pondelok do práce každý nadáva lebo pondelok, utorok podobne. Streda sa to láme. Štvrtok pribúda šťastie. Piatok paráda lebo ide víkend a ide sa na výlety. Dovolenky delím ak idem na výlet na viac dni. Takže som šťastný niekedy aj viac. Na účte mínus. Príde výplata dorovná mínus a ideme znova. Ale inak sa nedá nebolo by na koníčky a bez nich by som dostal depresiu. Žijem s rodičmi, som sám. Inak sa nedá.
A proste čím ďalej tým ma to viac ubíja. 5 dni za sebou stále pracovať na na niekoho. A dostať odrobinku z ktorej ledva vyžijem. A stále dookola. Dva dni predhodené aby sa človek spamätal a znova.
Nechápem ako tak niekto môže vydržať celý život, vziať hypotéku, založiť rodinu a už sa len starať o to a makať. Sem tam dovolenka. Ja som na výlete každý víkend a aj tak ma to strašne ničí :(
Práca bola to, čo ma strašne bavilo ale odkedy už to nerobím pre seba tak ma to nebaví. Podnikať ťažko, ako rodina nemáme žiadny majetok, nič 0, a rodinu nemáme, tak ako, na čom stavať. Lepšie platená práca znamená väčší stres a ešte menej voľna, samá zodpovednosť. :(
Ja si bez slobody pripadám ako zviera v klietke ktoré sem tam pustia sa vybehať.
Včera som o 18 už zaspal a zobudil sa ráno. A zas do práce a kolobeh znova. Teším sa kedy to skončí a idem domov a ani sa nenazdám a je ráno a znova.
Chcel by som ísť cestovať na mesiac a aj viac plniť si sny. Ale ako, neplatené voľno sa nedá, dovolenky len 20. Tak ako ??????
Už to nezvládam, je to strašné. Kolegovia čo majú viac € tak stále nadčasy, aj soboty hrozné. Ako môže človek venovať toľko svojho času, toľko života niekomu a dostane len odrobinku. Ide ma poraziť. Proste chápem, že pre väčšinu z Vás je to samozrejmosť a tak nás to učia aj v škole: Uč sa aby si si našiel dobrú prácu. Ale ja to nedokážem stráviť, proste mám iné zmýšľanie.
Ja ani nechcem rodinu, nedá sa uživiť, lebo ja by som nechcel prežívať s ňou ale chcel by som mať tak veľa aby sme mohli žiť. A to kým nedokážem žiť len ja sám tak to budem sám navždy.
Len z myšlienky, že rob od toľkej do toľkej, po zvyšok svojich rokov kedy máš najviac energie. Dajte ľuďom chlieb a hry a budú spokojní To je vražda pre mňa.
Čo by ste mi odporučili robiť. Čo robíte vy a koľko máte voľného času. Ste spokojní?
