Ahoj už som sem dávnejšie písal a keďže sa príspevky posúvajú dozadu tak píšem opäť. Som Peter mám 18 rokov a môj problém je ten že nemám žiadnych kamarátov :( V detstve som mal kamošov , chodili sme vonku no postupom času čím som bol starší bolo ich menej a teraz nemám vôbec nikoho. Som dosť špecifický typ človeka . Proste neviem komunikovať s niekým iným , neviem o čom sa s tým druhým rozprávať no neskôr až keď s tým človekom už nie som tak mi napadne čo všetko som mohol povedať. Prosim pomôžte mi :( Nechcem už takto žiť že všade som sám, ako keby som vyžaroval niečo čo druhým dáva impulz aby sa so mnou nebavili :( Vždy sa pýtam , prečo práve ja ? Prečo ja nemôžem mať veľa kamarátov ako niekto? Prečo žijú taký ľudia s ktorými sa nikto nechce baviť ? Nechápem . A určite to nie je o vzhľade ale o mojej povahe . Niekto ma berie aj ako introverta lebo som vždy sám, ale ja sa s ním nestotožňujem proste nechcem ním byť ale neviem ako si nájsť ľudí s ktorými by som si rozumel. Veľmi sa bojím že budem v živote sám, bez práce a nikto o mňa ani nezakopne :( Nechcem aby som tak dopadol :( Prosím pomôžte mi :(
Nemám žiadnych kamarátov :(
Ako to myslíš že si sám ? Ty bývaš sám alebo s rodicmi alebo s nejakymi spolubyvajucimi ? Pokial bývas sam tak by to chcelo aby si nebýval sám, pretože ak človek býva sám tak tá samota na neho velmi rýchlo dolahne, a zacne mu mnohonasobne viac vadiť ze nema ziadnych realnych kamaratov s ktorými by chodil von, než v prípade že by s niekým býval pod jednou strechou.
Nemáš pravdu že vzhlad nerozhoduje. Vzhlad co sa týka získania kamaratov v dnesnej dobe rozhoduje dosť. Vzhlad je totiz jedna z vecí ktory ma vplyv na charizmu, a je to v podstate charizma podla ktorej sa dotycny rozhodne ci si mu sympaticky alebo nie. Ludia so zlou charizmou to nemaju lahke získať nejakeho kamarata, aspon nie toho reálneho. Takýto ludia sa potom musia uspokojiť aspon s tými internerovymi kamaratmi.
Zuzana209 tu je môj email: pppetrik118@gmail.com
ahoj Peťo, napíš mi tvoju mail adresu, myslím že viem čo sa u teba deje a skusim ti poradiť...
Som z Ke
V zásade je vlastne jedno, či sa cítiš byť introvertom alebo extrovertom, problém je nadviazať kontakt - a tu môže do úvahy vstupovať aj sociálna fóbia. Skús si preto naplánovať malé ciele, ako nadviazať komunikáciu, najskôr spln jeden, potom druhý a takto postupne. Hlavne neočakávaj hneď zázraky, aby si nebol sklamaný. Ale výsledok sa dostaví. Určite.
Lenže to je na tom zvláštne že ja sa introvertom necítim práve naopak chcel by som byť s ľuďmi ale to že som vždy sám ma ním robí a mám z toho aj depky dosť často lebo je mi hrozne z toho . Ale ďakujem všetkým za rady určite skúsim nad nimi porozmýšľať .
A presne ako pise Zuzka8, svoju povahu treba prijať, nie proti nej bojovať, dokonca byť introvertom má obrovskú výhodu, ale na to prídeš až o pár rokov. Keď sú ľudia starší, už nemajú toľko partií a času na ne (lebo rodina, práca a pod.) a extroverti s tým majú problém a musia sa učiť, byť aj sami. Kým introverti to majú dávno vyskusane a naučené
A keby si skúsil jednému z tých "čau" známych na internate otvorene povedať, aký máš problém? Že sa rád pridas a pôjdeš s nimi von, ale že nie si veľmi komunikatívny, atď. V tomto veku sú ľudia predsa už celkom chapavi. Môj manžel mal presne takého introverta spolužiaka, ktorého začlenili do kolektívu, hoci vždy pri nich iba sedel a mlčal. Dodnes je to tak, ale vždy ho zavolajú, berú ho ako mlciaceho člena partie. Myslím, že by ťa medzi seba prijali, ale ten prvý krok musíš urobiť zrejme sám (choď si napr. niečo požičať, nech nadviazes rozhovor). Držím palce, určite to vyjde!
Ahoj Rikk, iba toto som chcela, je dobré prijať svoju povahu. Ak si introvert, tak to je dobré a prirodzené vo svojej podstate. Možno sa Ti páčia viac extrovertné povahy, ale aj oni majú svoje boje. Mali by mať, teda. Viešš, to je tak, nemôžeme hrať každí na jednej a tej istej strune. To by nebola muzika. :-)
