Uzavrety ci manipulator?

Príspevok v téme: Uzavrety ci manipulator?
Lucinda000

Ahojte, moj prispevok bude asi dlhsi a potrebujem poradit co si asi vy myslite kto vlastne je a o co mu ide. Je to manipulator? Citovo uzavrety clovek ci kto vlastne? Za vela rokov ho neviem spoznat ani odhalit.

Sme spolu uz 7 rokov, no nebyvame spolu, stretavame sa este ako pubertaci len sem tam a samozrejme ja sa prisposobujem jemu kedy moze a kedy ma cas, ja vzdy priskocim, pretoze mam kopec volneho casu a nemam nejake zaujmy, nakolko nemam ani s kym, s kamoskami vybehnem mozno raz za dva mesiace. On je z mojho pohladu velmi tvrdohlavy, chladny a doslova workoholik. Tatiez je neskutocny puntickar, vsetko musi mat dokonale a vsetko aj okolo domu a na dome si musi spravit sam svojimi rukami, lebo on to spravi najlepsie.
Od zaciatku vztahu to nebolo ruzove, ja som zbalila jeho, vtedy sme sa ale aspon vedeli aj zasmiat, no ak som mu davala kopec tej prvotnej lasky zamilovanosti, naspat uz vtedy to velmi neslo, skor mi to prislo len ako lutovanie, neviem. Po pol roku sme teda zacali uz oficialne tvorit par. No uz odvtedy ho nezaujimali vobec moje nazory a sny, sice sa spytal niekedy na moj nazor, ale aj tak vzdy spravil po svojom a len mi povedal vysvetlenie, ze preco je to tak najlepsie. Za tie roky nemal na mna takmer vobec cas, iba po veceroch a aj to hovoril skor len o robote alebo sme sa spolu vyspali, no ak sme mali vedla seba lezat, tak nic,nechytil sa ma a vacsinou len zaspala odisiel potom domov. Takto to bolo stale a postpne zacali hadky, lebo mne tie prejavy a city chybali, on vsak tvrdil, ze je to detinske a to robia a hovoria len suknickari a rozpravkari a on je vzdy ku mne priamy a ze mne sa nepaci pocut pravdu. Bolo to vsak cim dalej horsie. V spolocnosti, na oslavach a podobne si ma nikdy nevsimal. Venoval sa vzdy vsetkym naokolo a ako vymeneny clovek, mily, prijemny...clovek, ktoreho kazdy ospevoval aky je galantny. Vzdy si vsal vypil az tak, ze nakoniec chytil nervy a zacal vyvadzat a na druhy den ako keby nic a obvinil mna, ze ja za to mozem, lebo som bola zduta. Takto sa to stale vlieklo. Nemala som pravo povedat nic, nikdy si neuznal chybu. Ak som chcela vyriesit problemy, komunikovat a povedat si navzajom komu co vadi, ja som mala dlhy monolog a on nic. Nemal vacsinou ziaden zaujem, vzdy bol unaveny a povedal, ze uz je psychicky unaveny a nebavi ho o donekonecna riesit. Boli sme rozideni asi stokrat. Vzdy som to ukoncila ja a vzdy som naspat pribehla. On nikdy nic. Pri kazdom rozchode som zistovala co robil a vacsinou sa vzdy chodil bavit nemal problem, teda opijat sa. Najviac sme boli od seba 3 mesiace, myslela som, ze budem z toho vonku, no aj tak som pribehla naspat. Kazdym zmierenim som myslela, ze to bude lepsie, ja som sa snazila, ale on akoby robil vsetko napriek aby som mu dala zase odkop. Nechapem preco to robil, vzdy ked som sa ho na to spytala, odpovedal, ze ved aj tak je to medzi nami zle, tak co. A uz posledny rok zacal oslovovat zeny, len tak, pozyval ich na kavu a rozpraval o sebe ako o chudatku a ako rad pomaha ludom. Ja som to vzdy videla aj ked som bola s nim, vedel sa strcit do zadku aj casnicke aj hocijakej zene ktoru sme kdekolvek stretli alebo prisli do kontaktu. Aj na tych oslavach ked tam bola nejaka nova zena, zacal ju stale podpichovat rozpravat a ja som vzdy bola vzduch. On tvrdil, ze su nove, ze nechce aby sa citili zle, ale ze ja patrim predsa do rodiny, ze je to ine. Podotknem vsak, ze mne sa nevenoval ani na zaciatku aby som sa necitila zle, takze si znovu protirecil. Proste ja si myslim, ze ak chlap miluje, ma mat vytvorenu akoby stenu, ktoru neprebura ziadna ina a on sam este tie zeny oslovoval a kazdej sa prihovaral a on nevidel a nevidi na tom nic zle. A ta miluckost a prijemnost, az nechapem ako to dokaze. Ja pocuvam len aka som nemozna a nepodporujem ho. Tak neviem ci hlada to pochopenie inde. Velmi vela som prenho vyplakala a jeho to nezaujimalo nikdy, lebo zase vinil len mna, ze ho vidim ako zleho, pritom vsetko robi pre nas. Nedavno bol posledny rozchod a zase som ho velmi prosikala naspat. Prosila som ho, ze nemozem byt bez neho a dala som mu moznosti, ze bud nech mi povie ze ma uz nemiluje a nech mu zmiznem zo zivota a bude to pre mna lahsie alebo nech to teda este spolu skusime ale nebudeme si robit napriek a klamat. Prisahal mi, ze s nijakou nic nemal fyzicky. Ci sa tomu verit da, neviem, ja neverim dnes nikomu. No tak po tomto vsetkom sa vas pytam a prosim o radu. Myslite, ze ma ma naozaj rad alebo sa zahrava? Vzdy mi tvrdil, ze aj on tuzi velmi po rodine, preto preraba cely dom. Preco by sa zase ku mme vratil a skusil to znovu. Vzdy som mu hovorila ako som citovo slabsia, nech mi neublizi a povie na rovinu nechcem ta, ale ze on ma klamat nebude. Tak sme znovu spolu, ale ja sa stale uz bojim co bude dalej a napriek tomu co mi povedal, tak sa bojim ci nesluzim len ako zadne vratka dokym mu do zivota nevstupi nejaka ina a mna odkopne ako handru. Aj ked ma predtym on nikdy neopustil. Aj co sa tyka sexu, necitim nikdy, ze by to bolo milovanie a z lasky, ale len sex. To len na podotknutie, ale tak kazdy clovek je iny, viem, ze vela je takych co tie city prejavit nevedia, ale samozrejme nejdem si ho zastavat. Len chcem otvorit oci, no nedava mi to vsetko zmysel. Jedno mi hovori tak, druhe onak, ja som vzdy len zastanca spravodlivosti a pravdy. Tvrdi, ze uz to nie je ako na zaciatku, ale ze ma este miluje. Aj ked podla mna to sa neda predsa lubit na percenta. Ved bud je to tam alebo nie. Co si o tom myslite? Som uz ako na ihlach, nie som najmladsia, mam 31 rokov, on 36. Preto si aj hovorim, ze ved na co by bol so mnou keby to nemyslel vazne? Ved ma uz taktiez dost rokov, aj ked je pravda, ze unho je to lahsie, len vyde a nema nudzu o zeny, to o nom tvrdili vzdy vsetci aj ked on to zahra ako vzdy na skromnost. Myslite, ze mu mam este verit? Ma to este zmysel? Ved dala som mu na vyber, ak ma naozaj nechce, neh mi to povie do oci, ale on tak nespravil a zostal zase so mnou. Ale preco potom to chovanie ked to bolo zle. Ja som cakala praveze zmenu k lepsiemu a nie este viac si ublizovat. Naozaj tomu vsetkemu nerozumiem. Prepacte za tak dlhy peispevok, ak sa to nieomu chcelo citat, prosim poradte mi co si o tom myslite. Aj tak to vsetko je pisane len v skratke. Dakujem pekne.

ahjajjaj

ahoj, herb, idem na vyšetrenie aj k inému neurológovi. Som zvedavá, čo mi povie. Vlastne to radšej ani nechcem vedieť...:-(

Pascala

Ahojte, to som ja, len ma nepustilo sem nic napisat bez registracie. Moc ma to mrzi, lebo sa citim kontrolovana a prenasledovana, aby som sem cokolvek pisala. :( :( :(

Aj vy to tak mate?

odpustit - mozem Ta velmi pekne poprosit, nedas sem este raz ten odkaz? Bol famozny, len som si ho neulozila a precitala len cast, lebo na jedenkrat som viac nezvladla. S tou POMSTOU, to ma dostalo. Bolo to vystizne, to ma predtym nenapadlo, len som to tusila a nevedela co to je. Netusila som, ze niekto to vie tak presne rozobrat a pomenovat a ze je to spolocna crta viacerych jedincov. :) Ten autor je psycholog, nevies nahodou? :) To len tak, ze ako na to mohol vobec niekto prist..
Dakujem vopred, ak to sem das.

Moc vas pozdravujem a mrzi ma ta registracia.

herb

ahjaj, snad nie je jedina neurologicka
Lucinda mas sa lepsie? Ja som skusala vsetko mozne, stretavat sa s ludmi, chodit na akcie, cvicit, no neviem, to je asi dlhodoby proces a nejako ma to prestalo bavit. Momentalne sa mi nic nechce. Prave som zjedla cokoladu a citim sa pesimisticky. Ale nechcem aj teba naladovat pesimisticky, pokial sa mas fajn.

ahjajjaj

v podstate, keď by sa nejaký záchvat opakoval, znova vyviaznem u nej. Ale nebudem k nej chodiť na kontrolu. Mala mi napísať odborný názor na chorobu pre komisiu, ktorá posudzuje uznanie invalidného dôchodku. Napísala tam síce, ako sa cítim, ale doplnila to, že odporúča psychologické a psychiatrické vyšetrenie. Takže asi tak. Ja ten papier na posudkové ani brať nechcem.

herb

to akoze vsetci ti ludia v kupeloch su tazsie pripady?
a vsetci romovia na invalidnom su tazsie pripady?
treba najst ineho lekara, ohladuplneho, empatickeho, ktory sa vie pozriet na problem aj z pacientovej strany.

herb

ahjaj, prepac, ta neurologicka je asi tvoj odborny lekar, ze.
moja kamaratka chvali jedneho neurochirurga s ruskym priezviskom, ma okolo 40, ale to je asi zas ine, ze, neviem.

herb

Ahoj ahjaj. Skus sa viac zamerat na zdravu stravu, su potraviny vhodne pre mozog, a este bylinky, mozno aj cinske bylinky. Viem, ze musis aj lieky, len tie maju mnozstvo neziaducich ucinkov.
Mne sa zase zda, ze neochotnych a neodbornych lekarov je vela, ked mas moznost, tak urcite zmen. Je fajn, ze su recenzie a da sa hladat. A s lekarmi, ktori su odbornici na tvoju chorobu mas ake skusenosti? A to, ze si premeskala akcie, z toho by som si nic nerobila, ja som teraz na nejakych bola a strasna nuda, nabuduce uz nejdem.

ahjajjaj

tento týždeň som bola na neurologickej kontrole. Bola som tam v popoludňajších hodinách, práve vtedy, keď mi už býva zle a bez opory nevládzem chodiť. POvedala mi, že po takomto dlhom čase by som nemala byť v takomto stave, a odporučila mi návštevu psychológa a psychiatra, lebo že mi vraj choroba spustila nejaký psychiatrický problém. Pýtala som sa jej na výsledky z infekčného, neodpovedala. Pýtala som sa jej, že v deň keď ma v máji prepustili z nemocnice mi dali antiepileptikum do infúzie v ten deň mi nebolo až tak zle. A ona, že nezvykli dávať antiepileptikum iba raz, ale dlhodobo, prečo som ho neužívala. No veď mi ho ani nepredpísali na ďalšie užívanie. Teraz som si ho vypýtala a užívam ho pár dní. Je mi trochu lepšie, teda asi tak, že keď mi je zle, nie som až tak mimo a viac som schopná vnímať, čo sa deje. Pošle ma ešte na eeg vyšetrenie a ešte idem do centra pre poruchy rovnováhy.
Mojej mame vyčítavo povedala, že všetko znáša ešte horšie ako ja. Možno to je tak, ja som bola jednoducho príliš unavená a jedinou starosťou bolo si čím skôr môcť ľahnúť. Aj tak som zdrvená z celého vývinu situácie a jej slová vnímam ako nespravodlivé obvinenie.
Takže som si psychicky privodila, aby som sa nemohla v plnej miere zúčastniť na bratrancových narodeninách, aj to, že na firemnú akciu na farme som potrebovala doprovod, a na konci ma už niesli do auta dvaja, a aj to, že som nezvládla dcérine narodeniny. Ozaj, a keď mám strach chodiť bez doprovodu, psychiater mi môže predpísať liek proti úzkosti. Veď už ajj tak dosť riskujem. Na ceste chodím tak, že sa riadim sluchom. Keď nechcem spadnúť, nemôžem otáčať hlavou, takže ak nepočujem auto, prejdem cez cestu a myslím na to, že veď to nie je ani v záujme auta zraziť ma....
Zato som dnes nemohla ísť ani do divadla. Lebo som v skutočnosti nechcela a robím sa chuderou. Neurologička sa vyjadrila v tom zmysle, že ak som v takomto stave, tak by som sa chytala každého stebielka slamy a užila by som aj lieky predpísané psychiatrom, len nech mi je lepšie. Také niečo, že nepotrebujem lieky, iba oddych, nepripadá do úvahy...
Tak či tak, užívam to antiepileptikum, a zdá sa, že mi pomáha.... mám ísť aj na to komisionálne zváženie invalidného dôchodku, na to mi neurologička povedala, že ona nevie, ale myslí si, že to poškodenie mozgu nie je také, aby som ho dostala. Opýtala som sa na kúpele, že iba béčko, áčko určite nie. Sľúbila mi, že mi ich vypíše a o dva týždne mi zavolá. Keď mi nezavolá, odchádzam od nej, vlastne v každom prípade od nej idem preč. Možno je to moja rozmaznanosť a nezvyk, že sa všade stretávam s pochopením a milým ohľaduplným prístupom.

herb

Ahoj Lucinda, prepac, ze som tu nebola, aj ja ta povazujem za kamaratku, neboj, aj som chcela reagovat na tvoj jeden taky dlhy prispevok, mozno v tyzdni, teraz mi to nejak nejde. A co sa zase stalo, co sa mu nepacilo, na co reagoval prudko?
Kedy pojdes k tej novej psychologicke?
U mna vsetko po starom. Nic ma extra nebavi. Ani to mi nejde nejak rozpisovat, neviem preco.
Spominas zoznamky, prave som citala o nejakej, len ju nepoznam, a ten jej otec psycholog je sympos, mozno by nam porozumel. :)
www.cas.sk