Uzavrety ci manipulator?

Lucinda este raz so si precitala tvoj prvý príspevok a ty vlastne na čo čakáš?

Lucinda ty sa musíš v každom prípade od tohto človeka odputat psychicky lebo ta bude ničit, bola si veselá a plná života a za tie roky je s teba depresívny človek, veď skús, viem, že to je tažké, ale skús to, možno by bolo dobré keby si odisla niekde kde si vybuduješ nový život

"Trochu dost citim z tvojho posledneho prispevku, ze vlastne vina je na mojej strane a ze som v konecnom dosledku ja ta zla."
POvedala by som skôr chyba. A čo tá chyba je som Ti napísala predtým. Že Ty si tá zlá som nikdy nepovedala, a ani nepoviem. Ale nepoviem to ani o ňom. Len toľko, že sa k seba podľa mňa nehodíte.
Tej psychologičke sa veľmi teším. Veľmi dúfam, že Ti pomôže.
To, že by si písala, ako sa zachoval a ako Ťa ponížil je dvojstranná minca. Na jednej strane Ti to možno pomôže, aby sme Ťa pochopili, na druhej strane, tým, že o tom budeš písať, budeš na to myslieť a znova to prežívať, a to Ťa bude zdeptávať. Takáto dvojstranná minca je aj psychologická pomoc. Myslím, že u Teba by nemala pozostávať z riešenia Tvojho vzťahu, ale z vytvárania Tvojej osobnosti, ktorá by mala byť odolnejšia voči záťaži, ako tá predošlá.

"Zda sa mi dost pokrytecke a zle vyhladavat len usmievavych ludi co sa tesia zo zivota."
Na jednej strane máš pravdu, na druhej strane aj na toto existuje veľmi vážny a pochopiteľný dôvod. Vezmi si napríklad malé deti v škôlke. Keď začne plakať jedno, začnú plakať aj ostatné. Emócie sú totiž nákazlivé a prenosné z človeka na človeka. Keď sa Ty stretneš s depresívnym človekom, sama ostaneš smutná a bez nálady. Uvedomuješ si, že Ťa to ničí. Ak sa tomuto ničeniu chceš vyhnúť, snažíš sa s tým depresívnym človekom tráviť aj podvedome menej času, lebo sa bojíš, že prídeš o rovnováhu svojho vnútra, a že oberie o radosť zo života aj Teba. Je to sebaobrana a v sebaobrane nie je nič pokrytecké.
Mimochodom, myslíš, že najčastejšou príčinou rozvodov manželstiev je to, že nestáli jeden pri druhom v tom dobrom?

"bola som plná zivota a viac hlucna ako ostatni ludia, no ked ma uz utlmil a udupal jeho chovanim a vinou a zrazu ked sklesnuta, tak sa mi radsej on otoci chrbtom a vyhlada tych ludi co sa smeju a raduju"
Aj človek plný radosti zo života môže reagovať na niektoré veci, či nepekné a neempatické výroky iného človeka precitlivelo a prikladať im taký zmysel, ako to zas ten málo empatický človek ani nemyslel. Ako som sa už vyjadrila, Tvoj priateľ má v tomto dosť nešťastnú povahu hovoriť dačo, čo zas tak nemyslí. Ale nepripisuj mu prosím vinu, za Teba. On je taký, aký je. Spoluchodenie je o tom, spoznať sa navzájom, a ak sa dokážete akceptovať, vo vzťahu pokračovať, ak nie, ukončiť ho. Jeho predošlá ho trochu spoznala, a vrátila sa z kratšej cesty. Ty povahu Tvojho priateľa akceptovať nedokážeš, ale natrvalo ukončiť vzťah tiež nedokážeš.
Iná možnosť tu však naozaj nie je. Miesto toho snívaš o inej alternatíve: že sa zmení, a keď sa to nedeje, si z toho chorá. Tadiaľ však cesta nevedie. On sa nezmení. Len Ty sama môžeš zmeniť Tvoj postoj ku vzťahu a k svojím životným prioritám.
On ho zmenil kvôli Vaším nekompatibilným povahám tak, že úvahy o budúcnosti odkladá, ani sa nerozíde, ani neupevňuje Váš vzťah. Zrejme Ťa má rád, a nechce Ťa stratiť načisto, ale ani s Tebou nie je šťastný. V podstate je na tom ako Ty, len jeho vnútorná rozorvanosť nie je tak evidentná.

Ahjaj a to co si napisala, ze ludia nemaju radi depresivnych ludi. Zda sa mi dost pokrytecke a zle vyhladavat len usmievavych ludi co sa tesia zo zivota. Presne toto je prípad aj toho mojho, ze mne nepovie ani pol slova, neusmeje sa, nikdy sa nezasmeje a netesi, ale chyba je moja, ze som depresivna? Ako som pisala, bola som plná zivota a viac hlucna ako ostatni ludia, ved tak som ho aj zbalila a vtedy ma chceli aj ini, lebo som bola ta vesela kopa. No ked ma tento uz utlmil a udupal jeho chovanim a vinou a zrazu ked sklesnuta, tak sa mi radsej on otoci chrbtom a vyhlada tych ludi co sa smeju a raduju, pretoze ludia s depresiami si nezasluzia pochopenie a radsej sa im vyhybat, vsak? Dnes sa to tusim stale berie tak akoby mal clovek nejaky virus.

Ahoj ahjaj, tak ja som si myslela, ze uz sme tu viacmenej kamaratky a ze si budeme pisat stale, aj keby to ma byt o nicom, ale ja som si vas za ten cas oblubila a tiež aj herb, ale ta tu uz dlho nebola.

Trochu dost citim z tvojho posledneho prispevku, ze vlastne vina je na mojej strane a ze som v konecnom dosledku ja ta zla. Neviem ci to pomoze, ale ako vysvetlenie ci obhajobu mozem povedat, ze pred rokmi ked som s nim nechodila, tak som bola stastna, usmievava zena plna zivota, ktora rada riskovala, chodila von, rada spoznavala a proste bavilo ju viac veci. Vtedy bolo aj s kym a kam, kedze som nemala este tolko rokov. No a aj ked som si zacala s mojim, tak som skakala, radovala sa a postupne ako prichadzali od neho udery a odkopy, tak sa to vo mne kopilo a kopilo, najskor som si to neuvedomovala a neskor ano, tak som sa snazila o zachranu az ma to celu pohltilo a vlastne som na tom teraz ako som. To nie ja som chcela skoncit ako depresivny a neschopny nepracujuci clovek, mna zmenili situacie, okolnosti a udalosti spojene vsetko s nim, bolo toho neskutocne vela. Aj teraz najnovsie mam nove prihody, kde ma zas ponizil a robi mi veci naschval, ale ma vyznam o nich pisat? Nie, uz tu vsetci na fore vedia aky je a je len na mne co chcem. Neviem prečo to robi a naschval sa snazi ublizovat, no nastastie sa stale drzim mu nevolat, nepisat, nevtierat a vlastne od neho nic neziadat. A ako to teda vyzera? Ked som sa ja stiahla, tak to vyzera teraz tak, ze jedno mi povie a ine spravi, takze neviem ci sa mu oplati verit, ale skor nie. A vzdy uz zavola on vecer a dojde asi po desiatej vecer, pozrie nieco v telke asi hodinu a ide domov a takto sa to uz opakuje dost dlhy cas, pretoze uz som sa na to vykaslala a celkom mi to pomaha odputavat sa od neho. Nie sme spolu ani intimne a snazim sa každý den mysliet na ine veci a ako bonus, osud asi chcel, ale prisla mi do cesty jedna psychologicka, velmi dobra a velmi mi chce pomoct a tak som uz aj objednaná a velmi sa na to tesim. Jej slova ma tak podporili, ze mi svitla veľká nadej ako sa mi konecne zivot zmeni a nadobudnem konecne istotu, sebadoveru a svoju stratenú hodnotu :)

Jasné je ak sa nedokážeš vrátiť do miesta kde je kameň úrazu,debata je "zbytočná".

ak ma to velmi tazi a ten pocit, ze sa s nim nemozem ani o tom rozprávať, ze ma nechape, ze ma ani nechce pochopiť, ten pocit, ze proste je mu ukradnute ci sa pre to všetko trapim a ze ked som ticho, tak on nepovie absolutne nic, nici ma to a mam plne zuby tejto zavislosti na takomto cloveku. Uz chcem koniec. Uz som v takom stave, ze neznasam ludi, kazdy mi lezie na nervy, nemam chut sa s nikym bavit, prejdem ulicou kde su ludia a je mi zle ani neviem preco. Vadi mi spolocnost. Úplne chore. Uz som myslela, ze robim pokroky, ale tato jesen, ten vonkajsi nadych asi na mna vplyva viac nez treba. Taktiez tie zoznamky, hned vsetko zavriem, lebo je to tam samy uchyl

no skúšam ešte raz, potom čo sa mi zmazal dlhý príspevok. S tým Tvojím sa o tom nedá rozprávať, lebo žiadny človek nie je schopný niesť zodpovednosť za druhého svojprávneho dospelého človeka. Jemu nie je jedno, že sa trápiš, jemu to je trápne a nevie čo s tým má robiť, a je z toho unavený. Práve preto Ťa obviňuje z nátlaku, preto nechce bábätko. Lebo je to psychický nátlak pre neho, že Ty sa trápiš a robíš ho za to zodpovedného.
Neznášaš ľudí, lebo máš depresiu a chceš byť sama, aby si mohla rozmýšľať a uvažovať čo a ako, pričom Ti tie myšlienky nič pozitívneho neprinášajú.
Vieš, je to o tom, keď si medzi ľuďmi, musíš sa sústrediť na nich a nemôžeš na svoje depresívne myšlienky. Rovnako šport. On je vlastne náhradou za fyzickú prácu, keď treba mozog vypnúť. Ver mi, Lucinda, ten Tvoj nerozmýšľa absolútne tak zložito ako Ty, a nechápe a nikdy nepochopí, čo Ti furt je. Jednoducho depresívny človek nie je nejak výhra. Ľudia majú radi takých, ktorí dokážu mať radosť zo života. A každý si svoj život robí tak radostným, ako sa mu dá.
Ako sa mám ja? No, teraz bola firemná akcia u kolegyni na farme. Bolo to poobede, keď nevládzem. Tak ma tam zobral brat a nastavoval mi rameno a chytil ma zakaždým, keď som chcela padnúť a pomáhal mi chodiť. Vydržala som dve hodiny. Ostatní tam boli o hodne viac, ale aj tým dvom hodinám som sa veľmi tešila. Získala som aj nový recept, tak sa teším, kedy ho vyskúšam a čo povedia na to deti. Volá sa to: slonie žrádlo. Recept nájsť aj na internete, ale tam to bolo tak, že sa tá nátierka na chlebe prikryla syrom a chlebík sa zapiekol v rúre. Možno by si vedela nejakou takouto večerou prekvapiť rodičov a spôsobiť im radosť, čo Ty na to?

skúška spojenie, pred chvíľou mi bol prístup zamietnutý.

Ale chodíme Lucinda. Len sú situácie, na ktoré človek nevie, ako reagovať, alebo čo povedať, len ho veľmi mrzí, že sa veci vyvíjajú horšie. Verím, že ide o chvíľkové záchvevy, a nie o sústavnú situáciu. Nemyslím, že by na nete boli samí úchyláci. Sú tam osamelí ľudia, ktorí sa chcú zoznamovať a mať vzťah so všetkým, vrátane sexu.
Ale mnohí majú záujem o vážnu známosť.