Uzavrety ci manipulator?

Ahoj Lucinda,
skúsim to vyhorenie:
Pred 14. rokmi. Priviedla som k úspešným maturitám triedu, ktorú som učila 4 roky. Na písomné maturity som ich veľmi nepripravovala, sústredila som sa na to, aby vedeli v cudzom jazyku rozprávať. Za to, že písomné práce tak dobre nedopadli, som bola veľmi škaredo kritizovaná a obvinená. To, že priemer známok z ústnej maturity bol 1,5 dôvod na pochvalu nebol. Ja som to brala tak, že kritérium splnenia maturity je aj tak ústna časť, a načo ich stresovať, keď v tom ich možno najviac rozvinúť... bol to rok, keď sa záležitosť s písomnými maturitami ešte len rozbiehala, bez nejakého dopadu na čokoľvek.
Išla som potom na materskú.
vrátila som sa s tým, že nič nebudem robiť navyše. Žiaden školský časopis v cudzom jazyku, iba od A po Z povinnosti. Nerobila som si problém byť vypísaná s jedným či druhým dieťaťom. Mala som urobiť otvorenú hodinu. Každý sa nadchýnal, že bola fajn, iba nadriadená, ktorá mala rozhodujúce slovo, mala iný názor a ten bol oficiálny. Ja som si sadla na stôl, čo sa oficiálne nesmelo a v cudzom jazyku som deťom povedala, že ja viem, že sa to oficiálne nesmie, ale ja tak rada sedím a rada mám, keď mi visia nohy zo stola a na každého vidím. A keď to niekomu vadí, nech sa ozve. Rýpala do mňa na každom zasadnutí predmetovej komisie - raz za dva mesiace. Keď boli na písomných maturitách veľmi dobré výsledky, skončili sme v jazyku medzi prvými 10. školami v kraji, ani mäkké ň na pochvalu.
V máji pred 7. rokmi mi bolo povedané, že mi nemôžu dať plný úväzok. Našťastie sa otvorila jedna nadstavbová trieda, čím sa to vyriešilo, a potom sa začal robiť projekt, kde som nemala byť oficiálne pozvaná, ale ostala som tam samozvane, a nakoniec som ho v najväčšej miere robila ja. Bol to medzinárodný projekt, veľa práce a cestovania a výlety s deťmi, nácvik divadelnej hry v cudzom jazyku, a pod. Vtedy sa jej názor na mňa zmenil a začala byť o čosi normálnejšia. Projekt však skončil, hodín môjho jazyka na škole bolo stále menej, dostávala som predmety, na ktoré som nemala potrebné vzdelanie a ktoré ma nebavilo učiť. A zdravotné problémy. Z preťaženia bedrového kĺbu z chôdze na schodoch zápal a opuch, krívanie, fyzická bolesť. Cez prázdniny sa to zakaždým zahojilo, potom znova obnovilo a v novembri som už znova krívala. Len po 16. rokoch na jednom mieste je ťažké niečo meniť....Výpoveď som dostala, až keď sa na ďalší školský rok malo otvoriť o 7 tried menej, lebo sa nerodia deti a keď aj, nevybrali si našu školu. Ako najmladšia z predmetu som mala najviac šancí na trhu práce, preto z nášho predmetu práve ja. To by som im nemala za zlé. Znova ma však skritizovali za výsledky písomnej maturity v učňovskej nadstavbovej triede, ktorých som učila pol druha roka. To, že vedeli lepšie hovoriť v porovnaní s riadnymi odbornými školami, nie učilištiami, nebolo akože dôležité. Proste odborníci na predmet ma chválili, ako dobre rozprávajú, akí sú komunikatívni, len tí, ktorí tomu nerozumeli, kritizovali, lebo percentá na písomkách neboli podľa ich predstáv. Nútili ma pred odchodom, aby som išla na PN, lebo som nemala toľko dovolenky a aby ma nemuseli platiť. Nesúhlasila som. Takže som neodišla v dobrom, a v záverečnej reči som jemne, ale jasne poukázala na to, že ryba smrdí od hlavy....

Jeej ahoj ahjaj, som rada, ze si sa ozvala a si uz doma. To je super, ze ta epilepsia ani skleroza mult nie je tvoj prípad, no to ze tvoje zdravotne problémy suvisia so psychikou, to by ma tiez absolutne nenapadlo. Ved to ako vystupujes aj tu na fore, ako pomahas ludom, nemala som ani sajnu, ze si sa takto stresom nicila a trapila. A takyto dopad to na tebe zanechalo, ale vyzera to celkom slubne na zotavenie a ja to beriem ako pozitivne, ze sa das do poriadku. Plany mas, vidinu do buducna tiez. Uplne ma zarazil aj ten syndrom vyhorenia. A ked to mozes ty zhodnotit, aky dlhy cas si predtym fungovala v strese a kedy si zacala mat prvé priznaky tohto stavu v akom si? Teda migreny, zvracania atd. Teraz momentalne sa trapis pre nieco alebo ako sa citis po psychickej stranke? Viem, ze sa to neda uplne opisat, kedze dost velku rolu zohrava to ako ti byva zle fyzicky a to ta ovplyvnuje, ale mas sa teraz pre co stresovat a trapit? Pytam sa vsetko, lebo ja som v strese kazdy den alebo predtym to trapenie, to trasuce telo, busenie srdca a zavrate, no zatial inak nic, len sa bojim, aby to nenadobudlo az do takeho stadia podobnych zdravotnych problémov ako máš ty. Ja si teraz este stale dostatocne neverim a telo so psychikou si robia co chcu. Niekedy sa to da ovplyvniť a utisit, no inokedy nie. Aj teraz co mam tu novu prácu, akonahle pride stresova situacia, tak som hned mimo nesustredena a je to pre mna strasne tazke, lebo je to na mne vidieť, ocerveniem, trasiem sa a nezvladam to a myslim dopredu co ma este caka a comu sa v tej praci nevyhnem, priklad telefonicka komunikacia a odborne veci teda ohladom tej prace. Vsimla som si, ze velmi zabudam alebo mam dost slabe logicke zmyslanie, neviem si dat niekedy dokopy 2 plus 2 alebo ako sa dozviem novu informaciu, vzapati ju zabudnem. Nikdy sa sama neviem v tej práci vynajst, musim sa dokola pytat to iste, no ked su tam sefovia, tak sa nepytam, lebo vsetko pocuvaju a je tam hrozne ticho. Len ich pritomnost ma strasne stresuje a som ako na ihlach a to som este neprisla k tomu, aby som pred nimi telefonovala. Cely tyzden som asi kazdy druhy den isla do druhej prace, no vzdy som vecer padla velmi unavena s myslienkou, ze musim bojovat a utesujem sa, ze snad to raz zo mna opadne, no zatial je to stale take iste.
Herb, tu zmenu, ze chodim do prace, co sa tyka rezimu, ze mam kam ist, ze musim vstat, ze musim nieco robit, tak to na mna vplýva velmi pozitivne, nemam kedy premyslat o tom ex, nemam cas depkarit, som rada ako prídem domov unavena, no na druhej strane moje depresie vystriedal ten stres z prace a ze to nezvladam, no snazim sa a bojujem, ale neviem ci ma to prejde, pretoze neviem to nejak ovplyvnit a castokrat a dost potom zacnem aj koktat, proste si vobec asi neverím alebo neviem ten rozum nejak udrzat, aby som sa dostatocne sustredila a premyslala nad tym co robím. Su to dost tazke veci, ale urcite nie nenaucitelne, aj ked mi bolo povedane, ze nie kazdy sa to dokaze naucit. Dalsia vec, ze ta praca samozrejme nie je mojou vysnenou pracou a nebavi ma to, ale viem, ze musim, lebo nechcem byt doma ani zase hladat,to by bolo este horsie a zase by som bola doma zakuklena s depresiami s tym, ze by tam bola vacsia pravdepodobnost ozvania sa tomu ex a to uz nedopustim. A presne ako pises aj ty, vidim na sebe, ze tiez vsetko co robím je neefektivne a hlavne velmi pomale, taka som zabrzdena alebo co. Taktiez aj ked mi v tej praci nieco vysvetluju, tak sa myknem, ze ved som vobec nepocuvala a musim sa to opytat este raz, no ta mysel ako keby si robila niekedy sama co chce a to ma strasne trapi. A ked sa to nakopi, idem nieco pisat na PC a zistim, ze pisem uplne este nieco ine, lebo este som v predoslej myslienke. Neviem to tu tak dobre napisat a vysvetlit ako to je. Tiez mam pocit, ze mi skodi asi aj kava, no aj dalsie veci, nakolko mi zistili z krvi, ze nemozem jest viacero veci a ja sa ich neviem vzdat, ale podla toho co som si prečítala na nete, tak priznaky tej intolerancie na mna dost sedia a su tam aj spominane zavrate a podobne. A ty sa ako chystas stravit vikend?
Ja som tiez velmi rada, ze sme si tu na nete vytvorili taketo, aj ked asi len imaginarne priatelstvo. Velakrat ma uz napadlo, ze ake vlastne ste v skutocnosti, ako asi vyzerate a vsetko. Mozno keby sa stretneme niekde na ulici, tak ani na jednu by sme nepovedali, ze mame prave taketo osudy, myslienky a trapenia. A aj ked len tu na nete, tak naozaj vas mam strasne rada, lebo ozaj je to uz viac ako rok a stale sme tu, ci uz s kratsou alebo dlhsou odmlkou, ale sme, velmi si to vazim.

Ahojte Herb a Lucinda. Dnes ma prepustili z nemocnice. Nie je to epilepsia, ani skleróza multiplex, porobili mi všetky vyšetrenia. Okrem toho vestibulárneho syndrómu a poškodenia jedného vnútorného ucha, je to chronický únavový syndróm a syndróm ťažkého vyhorenia. Vplyvom životných stresov sa mi zničila imunita, Organizmus reaguje závratmi, zvracaním, poruchami chôdze a ťažkými migrénami už aj na najmenší stres a nezvládam už ani minimálne záťaže, fyzické alebo psychické. To, že to naozaj môže byť psychického pôvodu ma ani nenapadlo. Vždy mi hovorili, že mávam až neadekvátne pokojné reakcie, nech sa dialo čokoľvek. Keď som sa dozvedela niečo, nesťažovala som sa, a nemala som chuť o tom hovoriť, a keď bol za mňa niekto rozhorčený, tak som ho tíšila, že veď také niečo sa stáva, a že nikto to predsa nemá v živote na ružiach ustlaté - a sama som tomu verila. Odporúčajú mi rok PN, alebo poberať invalid, kým sa úplne nezotavím, nenapraví sa mi deficit imunity, je to v podstate predsa len psychiatrická diagnóza. Ale k vysloveniu toho, že ide o takúto diagnózu došlo až potom, že boli porobené všetky potrebné fyzické vyšetrenia a všetky dopadli dobre. Takže chvála Bohu, budem vedieť riadne chodiť aj všetko. Ostane mi akurát tých 20 % postihu v porovnaní so zdravými ľuďmi, akože to druhé ucho prebralo funkciu nefunkčného iba na 80%. Zaujímavé to bolo v nemocnici. Iba som ležala a oddychovala a aj tak sa cítila strašne unavená. Keď mi ráno chceli vyšetriť chôdzu, ale predtým skúšali reflexy a či môžem zdvihnúť nohy a chvíľu ich udržať vo vzduchu a potom trošinku vo vzduchu bicyklovať a potom som mala problémy s chôdzou, tak som povedala, že veď ja viem chodiť, len ma teraz unavilo to vyšetrenie (3-5 minútové a v posteli) a keď si oddýchnem všetko budem vedieť robiť. Spýtali sa ma, čo by som si želala v živote. Odpovedala som, že kebyže dostanem celý invalidný dôchodok, prispeje sa tým na výživu detí, a potom by som si skrátila pracovný úväzok na dve hodiny denne kvôli zachovaniu sociálnych kontaktov a v čase, ktorý mi zvýši, by som samostatne zvládla vykonávať domáce práce a nebola odkázaná na pomoc rodičov a svokry. A že sa bojím, keď sa firma presťahuje inde, že tam nebudem vládať chodiť, ale skúsim to a ak by som aj nevládala, tak to budem riešiť, až keď taká situácia nastane.
Potom som sa dozvedela, že áno rolátor na chôdzu, lebo nevládzem, analgetiká, aby ma nebolela hlava a vyzbrojená sáčkami na vracanie by som chodila do práce a chodila, kým by som neostala ležať a nevládala sa sama ani najesť.
Takže vyzdraviem a úplne. Len si musím oddýchnuť.

Ahoj Lucinda :) neboj, vydrzis a pri vianociach zas mozes mysliet na ine veci, niekam si presmerovat myslienky, nieco nove upiect, uvarit. :) ja sa budem snazit ignorovat vsetky natlaky zvonku, hudbu, reklamy, akcie.
A ako hodnotis chodenie do roboty, ako zvladas tu zmenu?
Ja sa mam ako tak dobre, len keby som viac cvicila a mala viac pohybu. Niekedy nanho myslim, napadaju ma rozne situacie a niekedy nie, co je uspech. Robotu robim pomaly, ako slimak, neefektivne a neviem si zadelit cas. Musim skusat, ako to zlepsit, napriklad vynechat kavu, mozno mi skodi.
Som rada, ze si mozem s Tebou o tom pisat.
ahjaj je urcite v nemocnici, snad je v dobrych rukach, ale ona sa neda. :)

Ahojte, ahoj herb, prepac, ze sa ozyvam az teraz, ale nejak som mala zase vytazeny tyzden a pride piatok vecer a som nahrata. Uz aj nastupuje pocit samoty a smutku, samozrejme aj na toho paka, ale hadam to bude oki. Budem si hovorit, ze cim viac vydrzim, tym to bude lepsie, len zotrvat, snad to nebude tak dlho trvat ako u teba. Teraz chcem hlavne aby uplynuli aspon tie tri mesiace, pretoze to bolo najdlhsie obdobie kolko sme boli rozideni a ked uz bude viac, tak snad budem za vodou. A uz aj tie vianocne reklamy a ked zacne ten osial, uvidim co to so mnou spravi, dolezite je nepodlahnut a nenechat sa uniest prvej myslienke, lebo to uz sa potom tazko vracia spat. Dnes som mala este aj taky na nic den v robote, strasny stres a cim dlhsie som tam, tym viac sa mi nedari a mam pocit, ze nic neviem a velmi sa mi to mota a ked vycerpam vsetku energiu, neda sa mi sustredit. Ty sa ako mas a co ahjaj? Dajte vediet ako sa vam dari, co nove.

"Občas je schopný povedať neúprimnú lichôtku, ale to len vtedy, ak mu ide o dosiahnutie vlastného egoistického cieľa."
toto som na nom neznasala, toto robil casto, ked sme niekoho stretli, ze mu/jej pochvalil nejaku blbost. az to kricalo, ake to je neuprimne, ale ludia mu to zrali.

Ja na vztahy z rozumu nie som absolutne, to viem isto. Mne sa musi strasne pacit, potom mi musi sadnut povaha, nesmie ma nic iritovat, som celkom zlozita v tomto.

to si dobre napisala s tou pohodou. ja sama citim, ze mam stale priserne vyzarovanie, som stuhnuta a nie v pohode. koho stretneme by ma tiez zaujimalo. minule /v lete/ som na takej akcii vkuse pozorovala takeho typka, co vyzeral presne ako ten moj. :) bol tam aj s babou, pili nonstop pivo a stale som nad nimi rozmyslala, ze ci aj tento ma taku istu povahu a aky asi maju vztah. :D predstav si, ze moj pohlad raz vycitil, lebo z nicoho nic sa otocil mojim smerom..no trapas, ale aj tak som nanho stale pozerala. mne z toho vyplyva, ze stale ma pritahuju rovnake typy, hoci pred nim som mala iny vkus, ale uz mi ostal tento. :D

to je fajn, ze to je znesitelne, to je vystizne aj pre moj pocit.
mne vikend ujde rychlo, niekedy su to len viacmenej povinnosti, niekedy stihnem aj viac a to sa tesim. ved si nemusis objednavat drahe veci, ja tiez prezivam na skromnejsom rozpocte, ale da sa kecat aj pri jednom napoji a potom si kupit nejake jedlo v obchode na zahryznutie. ja stale nemam moc chut na vela ludi, a velke akcie. chodim do kina s kamaratkou, sem tam na kavu.

Herb, musim sa smiat, lebo ja mam rovnaky pocit, ze na toho mojho sedi vsetko a skopirovala si to co ho vystihovalo najlepsie. Nemame preco lutovat a tiez sa teraz hnevam len sama na seba kolko rokov zivota som zahodila ked som sa mala radovat. Toto ma stve najviac, no dolezite je, ze uz to skoncilo, no cas leti, my starneme, ktovie ci raz niekoho este najdem, lebo som citala, ze ked clovek neni este v pohode, tak zase natrafi na nieco podobne a to na mna sedi tiež, pretoze pred nim som mala patologickeho klamara. Normalne uz mam strach a uz sa radsej nechcem nikdy zamilovat. Uvazujem aj nad vztahom z rozumu a aby som necakala na povestne iskry, no neviem ci by to malo zmysel, ked takeho cloveka by som sa zase nevedela ani dotknut, pritom by bol nekonecnokrat lepsi ako tato haved.