Uzavrety ci manipulator?

Príspevok v téme: Uzavrety ci manipulator?
Lucinda000

Ahojte, moj prispevok bude asi dlhsi a potrebujem poradit co si asi vy myslite kto vlastne je a o co mu ide. Je to manipulator? Citovo uzavrety clovek ci kto vlastne? Za vela rokov ho neviem spoznat ani odhalit.

Sme spolu uz 7 rokov, no nebyvame spolu, stretavame sa este ako pubertaci len sem tam a samozrejme ja sa prisposobujem jemu kedy moze a kedy ma cas, ja vzdy priskocim, pretoze mam kopec volneho casu a nemam nejake zaujmy, nakolko nemam ani s kym, s kamoskami vybehnem mozno raz za dva mesiace. On je z mojho pohladu velmi tvrdohlavy, chladny a doslova workoholik. Tatiez je neskutocny puntickar, vsetko musi mat dokonale a vsetko aj okolo domu a na dome si musi spravit sam svojimi rukami, lebo on to spravi najlepsie.
Od zaciatku vztahu to nebolo ruzove, ja som zbalila jeho, vtedy sme sa ale aspon vedeli aj zasmiat, no ak som mu davala kopec tej prvotnej lasky zamilovanosti, naspat uz vtedy to velmi neslo, skor mi to prislo len ako lutovanie, neviem. Po pol roku sme teda zacali uz oficialne tvorit par. No uz odvtedy ho nezaujimali vobec moje nazory a sny, sice sa spytal niekedy na moj nazor, ale aj tak vzdy spravil po svojom a len mi povedal vysvetlenie, ze preco je to tak najlepsie. Za tie roky nemal na mna takmer vobec cas, iba po veceroch a aj to hovoril skor len o robote alebo sme sa spolu vyspali, no ak sme mali vedla seba lezat, tak nic,nechytil sa ma a vacsinou len zaspala odisiel potom domov. Takto to bolo stale a postpne zacali hadky, lebo mne tie prejavy a city chybali, on vsak tvrdil, ze je to detinske a to robia a hovoria len suknickari a rozpravkari a on je vzdy ku mne priamy a ze mne sa nepaci pocut pravdu. Bolo to vsak cim dalej horsie. V spolocnosti, na oslavach a podobne si ma nikdy nevsimal. Venoval sa vzdy vsetkym naokolo a ako vymeneny clovek, mily, prijemny...clovek, ktoreho kazdy ospevoval aky je galantny. Vzdy si vsal vypil az tak, ze nakoniec chytil nervy a zacal vyvadzat a na druhy den ako keby nic a obvinil mna, ze ja za to mozem, lebo som bola zduta. Takto sa to stale vlieklo. Nemala som pravo povedat nic, nikdy si neuznal chybu. Ak som chcela vyriesit problemy, komunikovat a povedat si navzajom komu co vadi, ja som mala dlhy monolog a on nic. Nemal vacsinou ziaden zaujem, vzdy bol unaveny a povedal, ze uz je psychicky unaveny a nebavi ho o donekonecna riesit. Boli sme rozideni asi stokrat. Vzdy som to ukoncila ja a vzdy som naspat pribehla. On nikdy nic. Pri kazdom rozchode som zistovala co robil a vacsinou sa vzdy chodil bavit nemal problem, teda opijat sa. Najviac sme boli od seba 3 mesiace, myslela som, ze budem z toho vonku, no aj tak som pribehla naspat. Kazdym zmierenim som myslela, ze to bude lepsie, ja som sa snazila, ale on akoby robil vsetko napriek aby som mu dala zase odkop. Nechapem preco to robil, vzdy ked som sa ho na to spytala, odpovedal, ze ved aj tak je to medzi nami zle, tak co. A uz posledny rok zacal oslovovat zeny, len tak, pozyval ich na kavu a rozpraval o sebe ako o chudatku a ako rad pomaha ludom. Ja som to vzdy videla aj ked som bola s nim, vedel sa strcit do zadku aj casnicke aj hocijakej zene ktoru sme kdekolvek stretli alebo prisli do kontaktu. Aj na tych oslavach ked tam bola nejaka nova zena, zacal ju stale podpichovat rozpravat a ja som vzdy bola vzduch. On tvrdil, ze su nove, ze nechce aby sa citili zle, ale ze ja patrim predsa do rodiny, ze je to ine. Podotknem vsak, ze mne sa nevenoval ani na zaciatku aby som sa necitila zle, takze si znovu protirecil. Proste ja si myslim, ze ak chlap miluje, ma mat vytvorenu akoby stenu, ktoru neprebura ziadna ina a on sam este tie zeny oslovoval a kazdej sa prihovaral a on nevidel a nevidi na tom nic zle. A ta miluckost a prijemnost, az nechapem ako to dokaze. Ja pocuvam len aka som nemozna a nepodporujem ho. Tak neviem ci hlada to pochopenie inde. Velmi vela som prenho vyplakala a jeho to nezaujimalo nikdy, lebo zase vinil len mna, ze ho vidim ako zleho, pritom vsetko robi pre nas. Nedavno bol posledny rozchod a zase som ho velmi prosikala naspat. Prosila som ho, ze nemozem byt bez neho a dala som mu moznosti, ze bud nech mi povie ze ma uz nemiluje a nech mu zmiznem zo zivota a bude to pre mna lahsie alebo nech to teda este spolu skusime ale nebudeme si robit napriek a klamat. Prisahal mi, ze s nijakou nic nemal fyzicky. Ci sa tomu verit da, neviem, ja neverim dnes nikomu. No tak po tomto vsetkom sa vas pytam a prosim o radu. Myslite, ze ma ma naozaj rad alebo sa zahrava? Vzdy mi tvrdil, ze aj on tuzi velmi po rodine, preto preraba cely dom. Preco by sa zase ku mme vratil a skusil to znovu. Vzdy som mu hovorila ako som citovo slabsia, nech mi neublizi a povie na rovinu nechcem ta, ale ze on ma klamat nebude. Tak sme znovu spolu, ale ja sa stale uz bojim co bude dalej a napriek tomu co mi povedal, tak sa bojim ci nesluzim len ako zadne vratka dokym mu do zivota nevstupi nejaka ina a mna odkopne ako handru. Aj ked ma predtym on nikdy neopustil. Aj co sa tyka sexu, necitim nikdy, ze by to bolo milovanie a z lasky, ale len sex. To len na podotknutie, ale tak kazdy clovek je iny, viem, ze vela je takych co tie city prejavit nevedia, ale samozrejme nejdem si ho zastavat. Len chcem otvorit oci, no nedava mi to vsetko zmysel. Jedno mi hovori tak, druhe onak, ja som vzdy len zastanca spravodlivosti a pravdy. Tvrdi, ze uz to nie je ako na zaciatku, ale ze ma este miluje. Aj ked podla mna to sa neda predsa lubit na percenta. Ved bud je to tam alebo nie. Co si o tom myslite? Som uz ako na ihlach, nie som najmladsia, mam 31 rokov, on 36. Preto si aj hovorim, ze ved na co by bol so mnou keby to nemyslel vazne? Ved ma uz taktiez dost rokov, aj ked je pravda, ze unho je to lahsie, len vyde a nema nudzu o zeny, to o nom tvrdili vzdy vsetci aj ked on to zahra ako vzdy na skromnost. Myslite, ze mu mam este verit? Ma to este zmysel? Ved dala som mu na vyber, ak ma naozaj nechce, neh mi to povie do oci, ale on tak nespravil a zostal zase so mnou. Ale preco potom to chovanie ked to bolo zle. Ja som cakala praveze zmenu k lepsiemu a nie este viac si ublizovat. Naozaj tomu vsetkemu nerozumiem. Prepacte za tak dlhy peispevok, ak sa to nieomu chcelo citat, prosim poradte mi co si o tom myslite. Aj tak to vsetko je pisane len v skratke. Dakujem pekne.

Lucinda000

Ahojte babulky, prepacte, zas som sa dlhsie neozvala, ked mne teraz dni plynu velmi rychlo, tak byvam aj dost unavena. Zatial to stále znasam az priveľmi dobre. Mam pocit akoby sa mi zivot uplne obracal a konecne je iny. S pracou stale bojujem, raz mi je tazko, raz lepšie, ale hlavne ma dost bolieva zaludok z nervozity, ale verim, ze to prejde a proste budujem si sebavedomie, ktore som stratila. Psychologicku by som uz najradsej aj zrusila, teraz som mala od nej pauzu tri tyzdne, nakolko bola odcestovana a momentalne nepocitujem potrebu zase k nej ist, ale tak mozno to dopomoze, ze sa vyrozpravam. Absolutne vobec neplacem, netrapim sa, sem tam na vecer mi byva smutno, popocuvam si romanticke piesne a to je tak asi vsetko, inak som ok. No s tym muzom z netu sme sa aj skamaratili aj sme boli viackrat vonku a uplne v pohode, ale u mna ziadne iskrenie a aj ja to tka vnimam, ze mi komunikácia s nim pomaha aj ked z toho teda nic viac nebude. Dalej vikendy su pre mna uplne uzasne, teda jeden den chodim aj s kamaratkou von a pripada mi to akoby som dohanala mladost, pijeme a chodime sa zabavat, je nam spolu strasne dobre a neskutocne si rozumieme a konecne som citila pocit šťastia, pritom predtym na takéto veci som nikdy nebola a vzdy som utekala myslienkami domov alebo som bola mimo a smutna, no teraz sa viem uplne odreagovat a preto sa aj mam na co tesit. Ja nechapem ako sa mi to mohlo v hlave takto prepnut, lebo predtým som chodila len sama ako mumia, utapala sa v smutku a keby ma niekto zavolal na miesto kde je vela ludi, vzdy by som odmietla, no teraz lutujem, ze som takto nezacala zit uz predtym. Tolko rokov som stratila, no co uz. Neviem sice ako budem reagovat ked sa nahodne dozviem, ze si ex nasiel druhu, ale citim, ze to nejak znesiem a co sa tyka ozvania, vobec ma to uz nelaka mu pisat alebo nieco, ani trosku. A snazim sa ani nechodit nikam kde by som nanho mohla natrafit, lebo ho nechcem stretnut, to je najlepsia metoda, proste tak ako som zomrela ja preňho, zomrel aj on pre mna. Toto je skutocnost, ktoru som sa musela naucit prijat a naozaj pochopiť. A teraz nahodne mi vyskocil na nete dalsi clanok, ze preco sa zeny vzdy zamiluju do psychopatov sociopatov atd, ze je to kvoli nejakej latke dopaminu a je to nieco podobne ako zavislost na droge, takze toto bol presne moj prípad, no myslim, ze teraz som z najhorsieho vonku a dakujem kazdy vecer panu Bohu, ze sa citim tak ako sa citim, ze je to az neuveritelne, len to nechcem zakriknut, no verim v lepsie casy, tesim sa na vianoce, tesim sa na atmosferu a vytvaram si novy zivot. Kiezby mi toto myslenie zostalo navzdy.
Herb, ty ako? Ako sa citis? Písala si, ze radsej ides len niekam s kamoskou na kavu a sem tam cvicis, no mozno by si bola prekvapena co vie spravit taka zabava a uplne vyburenie sa, lenze to musis najskor citit, ze chces a potom najdolezitejsie je mat pri sebe taku osobu, ktora je na rovnakej vlne ako ty a mne tuto kamaratku priniesol asi sma osud. Najskor sme boli len vonku na kave a uplne spontanne sa nam nechcelo ist domov a tak sa isli este bavit a odvtedy chodime stale, takze naozaj odporucam. Podla mna je to super liek na zabudnutie a zlomene srdce, mozno to zase casom omrzi, no zatial mi to velmi vyhovuje.
Ahjaj a ty? Pisala si, ze ti lieky pomahaju, tak fajn a co mas este nove? Zdravie sa teda celkovo lepsi? A ako sa ti dari aj inych oblastiach, domacnost, manzel, rodina a ako to bude dalej s tvojou prácou?

ahjajjaj

Tie antibiotiká mi pomohli, herb.
Lucinda, ako sa darí Tebe? Práca? Kamarátstva? Návšteva psychologičky?
Čo sa týka toho internetového kamaráta, akurát "daniela2" mi hovorila v súvislosti s internetovou zoznamkou, že sú ľudia, ktorých nám Boh dá do cesty preto, aby sme vďaka nim ľahšie preklenuli určité ťažšie obdobie.

Pascala

Ahoj ahjaj! Ach, tak este aj ATB do toho vsetkeho. Tak sa skoro uzdrav. ATB tiez vedia rozhasit organizmus na riadne dlho.

ahjajjaj

mám návštevu, bývalá kolegyňa, s ktorou som pracovala v Bratislave. Stavila sa tu cestou z Maďarska a dačo ešte vybavuje na úrade. Vedela som, že prispieva, zvykli sme si telefonovať.
Včera sa ma pýtala, či môže ísť na internet, že na mobile to je malé a potrebuje ešte niečo dorobiť. Potom som išla vypnúť PC a ešte som Vám napísala. :-)

daniela2

ahojte Herb a Lucinda. beriem antibiotiká, lebo som mala zapálené hrdlo a dutiny. Tie lieky, čo mám od psychiatra mi skvalitňujú spánok. Doprajem si ho teda požehnane. Každý deň chodím počas vychádzky von, niečo vybaviť, kúpiť, pozrieť. Po chorobe som bola precitlivelá na zvuky, tak aj to sa upokojilo. Napriek liekom na mňa každý deň poobede príde závrat, keď sa mi akoby zahmlie v hlave, (tak ako na začiatku choroby, keď som jasné chvíle ani nemávala), mám poruchy videnia, začnem sa v stoji knísať, a veľmi zle chodiť. Teraz na rozdiel od predchádzajúceho obdobia, nemám z toho migrénu. Takže oddychujem. Celkovo som si istá, že za túto únavu je zodpovedná primárna choroba, a nie chronický únavový syndróm a syndróm vyhorenia. Snáď sa to všetko okolo tej invalidity vyrieši. Mám ísť do kúpeľov, no aj tam tie procedúry by bolo dobré mať predobedom, lebo počas závratu musím ležať.

Pascala

Ahojte. Preletela som asi 3 clanky k vyhoreniu, tak mozno aj ja mam vyhorenie. Na teba mi to ahjaj nejako nepasuje. Nie som odbornicka, nic o tom neviem, neviem, na co sa lekari detailne zameriavaju, ale ty mas volu, odhodlanost, chut a vsetko podobne a ja si myslim, ze to pri vyhoreni chyba. Ja sa napriklad horkotazko dokopavam k comukolvek, akoby som nemala motivaciu. Niekedy mi nieco pomoze, ale druhy den zase odznova. Bola som bez kavy, bolo to lepsie, dnes som si znovu spravila, je to horsie a zjedla som dve presladene baklavy, tak ma to uplne otapilo.
Ako sa vam dari, ahjaj a Lucinda? Mne po starom. Dufam, ze sa dnes dokopem aspon na kratku prechadzku na cerstvom vzduchu.

Pascala

skoda, ze si este po nemocnici musela ist k psychiatrovi, ze ti to vsetko neukoncili tam vcitane liekov. nastavenie na lieky je dolezite. ak tomu dobre rozumiem, lieky ti nastavil psychiater, co mal na teba 10 minut cas.

ahjajjaj

k tým léziám, že sa nič nezmenilo, ale že nie sú aktívne - takže zápal tam už neprebieha. Oni to berú tak, že únava a porucha chôdze je psychosomatického pôvodu, tak preto antidepresíva a všetko. Keď pôjdem nabudúce k psychiatrovi, spýtam sa ho na tú invaliditu. Lebo ono to potrebuje presnú diagnózu. Nie také že bližšie nešpecifikované neviem čo....

Pascala

Ahoj ahjaj,
no neviem, a ake ti predpisali tie lieky na psychiku? A co tu citam, ze zaberaju az po 3 tyzdnoch, ci aj skor?
k tej pasovosti u lekara - Na denniku N bol teraz nedavno rozhovor s nejakym lekarom, co posobil aj v nemecku a hovoril, ze tam sa ludia ovela viac vypytuju na vsetko a vsetko chcu vediet, tak, ze sa musel prisposobit a vsetko im hovorit. Ja aj tu chcem vsetko vediet, ale vsade ma odbiju a nikto sa so mnou nebavi.
Ja nechapem, na co ti tie lieky dali, oni neliecia, maju plno neziaducich ucinkov. Ci oni si myslia, ze takto sa vyliecis a neskor mozes byt bez liekov? To len tak uvazujem, ako laik.
Co sa tyka financnej stranky a invalidity, co spominas, tak mozno aj syndrom vyhorenia je dovod na invaliditu a teraz mozes byt na pn.
a k tym leziam sa ti v tej novej nemocnici nevyjadrovali, ze ako to vsetko suvisi?